Vitajte späť pri našej sérii článkov o novom stavebnom zákone, ktorý na Slovensku nadobudol účinnosť 1. apríla 2025. V prvom článku sme si predstavili hlavné zmeny, ktoré zákon č. 25/2025 Z. z. priniesol – od zjednodušenia administratívy, cez zlúčenie územného a stavebného konania, elektronizáciu stavebného konania, až po rozdelenie stavieb podľa nového stavebného zákona. Dnes sa bližšie pozrieme na konkrétne druhy stavieb a na to, aké povolenia či ohlásenia budete potrebovať, ak sa chystáte stavať.

Ako nový stavebný zákon definuje a rozdeľuje stavby?

Stavbou je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Oproti predchádzajúcemu stavebnému zákonu, nový stavebný zákon rozširuje definíciu stavby o také objekty, ktorých osadenie si vyžaduje úpravu podkladu

Nový stavebný zákon jasne definuje rôzne kategórie stavieb tak, aby bolo jednoduchšie určiť, aký režim, resp. proces povoľovania pre ne platí. Tieto kategórie sú navrhnuté tak, aby zohľadňovali veľkosť stavieb, účel a ich vplyv na okolie. Hlavné druhy stavieb zákon rozdeľuje takto:

  1. Drobné stavby, ktoré zákon definuje ako stavby, ktoré nemôže podstatne ovplyvniť svoje okolie
    • Ide o menšie stavebné konštrukcie, ktoré zvyčajne slúžia ako doplnok k hlavnej stavbe, ako napríklad záhradné domčeky, letné kuchyne, prístrešky na auto, kôlne, stavby na chov drobných zvierat, bazény, oplotenia.
    • pri jednotlivých druhoch drobných stavieb zákon bližšie uvádza, aké podmienky tieto stavby musia spĺňať, napr.: pri prízemných stavbách nesmie zastavaná plocha presiahnuť 50 m² a výšku do 5 m; pri podzemných stavbách, ako sú napr. pivnice, bazény nesmie hĺbka presahovať 3 m; pri informačnej konštrukcii (pôvodne reklamná stavba) nesmie informačná plocha presahovať 20 m2; nabíjacia stanica pre elektromobily, ktorá je drobnou stavbou môže byť s celkovým výkonom max 22 kW.
    • Dôležité je, že drobná stavba nesmie výrazne ovplyvňovať svoje okolie ani životné prostredie.

  2. Jednoduché stavby, ktoré zákon definuje ako stavby alebo stavebné konštrukcie, ktoré nemajú výrazný vplyv na svoje okolie.
    •  ide teda o stavby, ktoré sú o niečo väčšie alebo zložitejšie ako drobné stavby, ale stále nemajú zásadný vplyv na okolie. 
    •  Ako príklad možno uviesť menšie bytové budovy s najviac troma bytmi, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a majú najviac dve nadzemné; rekreačné chaty,  ktorých zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a majú jedno nadzemné podlažie; podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a hĺbku 6 m;  informačné konštrukcie, ktorých najväčšia informačná plocha presahuje 20 m2; nabíjacie stanice pre elektromobily s výkonom nad 22 kW.
    • Tieto stavby už vyžadujú trochu prísnejší povoľovací proces, ale stále sú považované za relatívne administratívne nenáročné.

  3. Vyhradené stavby, ktoré zákon definuje ako budovy alebo inžinierske stavby, ktorých znakom je, že sú technologicky náročné alebo konštrukčne neobvyklé, ktoré z hľadiska rozsahu stavebných prác, technológie stavebných prác a použitých stavebných výrobkov kladú zvýšené nároky na organizovanie a koordináciu činností vo výstavbe a na potrebné technické vybavenie ich zhotoviteľa.
    • Ako príklad možno uviesť veľké priemyselné haly, mosty, výškové budovy, tunely, administratívne centrá, jadrové elektrárne a pod.
    • Pre vyhradené platia najprísnejšie požiadavky, pretože ich výstavba kladie vysoké nároky na koordináciu, techniku a bezpečnosť. Zákon kladie dôraz na technickú kvalifikáciu zhotoviteľa takejto stavby.
    • vyhradené stavby projektovať len osoby s príslušnou odbornou spôsobilosťou (osoby zapísané v Slovenskej komore architektov (SKA) alebo v Slovenskej komore stavebných inžinierov (SKSI).
    • Stavebník vyhradenej stavby je okrem iného povinný zabezpečiť na celý čas uskutočňovania stavebných prác na vyhradenej stavbe osobu oprávnenú na výkon stavebného dozoru.

Zákon tiež rozdeľuje stavby podľa stavebno-technického vyhotovenia na inžinierske stavby (ide napr. o pozemné komunikácie, stavby dráh a stavby na dráhe, letiskové stavby a stavby pre letecké pozemné zariadenia, vodné stavby, líniové stavby) a na budovy (ide o priestorovo sústredené zastrešené stavby, ktoré sú určené a stavebno-technicky vhodné na ochranu ľudí, zvierat alebo vecí, pričom tieto sa ďalej delia na bytové budovy a nebytové budovy.

Ďalšou kategóriou stavieb podľa stavebného zákona sú dočasné stavby, t.j. stavby, ktorých čas trvania je obmedzený jej účelom, konštrukciou alebo je určený rozhodnutím stavebného úradu; informačné konštrukcie, ktoré sú drobnou stavbou, majú čas trvania najviac päť rokov s možnosťou predĺženia. 

Pre všetky tieto kategórie stavieb zákon stanovuje rôzne povoľovacie režimy. 

Aké povolenia teda potrebujete?

Jednou z kľúčových zmien nového zákona je zjednodušenie povoľovania stavieb. Už neexistuje klasické dvojstupňové konanie (územné konanie a stavebné konanie), ale integrované konanie o stavebnom zámere. 

Vymedzenie jednoduchých a drobných stavieb má dôležitý význam pre určenie spôsobu projektovania, povolenia a zhotovovania. Čo teda platí pre jednotlivé druhy stavieb a aký je základné pravidlo pre výstavbu podľa nového stavebného zákona?

Nový stavebný zákon je postavený na základnom pravidle, podľa ktorého ak zákon neustanovuje inak, pre každú stavbu, zmenu dokončenej stavby, odstraňovanie stavby a stavebné úpravy na stavbe alebo na pozemku sa vyžaduje rozhodnutie o stavebnom zámere. Rozhodnutie o stavebnom zámere je teda základným aktom pri akejkoľvek stavebnej činnosti, či už je to zhotovenie novej stavby, zmenu dokončenej stavby, odstraňovanie stavby alebo stavebné úpravy na stavbe alebo pozemku. Stavebník je teda povinný zabezpečiť vydanie rozhodnutia o stavebnom zámere pred začatím akýchkoľvek z uvedených prác.

Zákon ďalej uvádza výnimky z tohto základného pravidla, kedy určuje prípady, v ktorých postačuje ohlásenie stavebných prác stavebnému úradu. 

Drobné stavby: Ohlásenie alebo nič?

Stavebný zákon uvádza, pri ktorých drobných stavbách a stavebných úpravách sa vyžaduje ohlásenie stavebnému úradu, a teda kedy sa vyžaduje tento zjednodušený režim povoľovania stavieb. Ide napr. o drobné stavby, ktorú sú zhotovované na verejnom priestranstve, príp. sa nachádzajú viac ako 2 metre od susedného pozemku, príp. budova, ktorá je síce drobnou stavbou, ale je spojená so zemou pevným základom, alebo sa jedná o stavebné úpravy na kultúrnej pamiatke. Pri ostatných (zákonom neuvedených drobných stavbách alebo stavebných úpravách sa nevyžaduje ani ohlásenie drobnej stavby, ani rozhodnutie o stavebnom zámere. 

Podľa nového stavebného zákona sa nevyžaduje ohlásenie ani rozhodnutie o stavebnom zámere ak ide napr. o bežnú údržbu stavby – oprava fasády, oprava a výmena strešnej krytiny alebo povrchu plochých striech, výmena odkvapových žľabov a odtokových zvodov a pod.; oprava a výmena nepodstatných stavebných konštrukcií; maliarske, natieračské, tapetárske, štukatérske práce; informačné konštrukcie, na ktorých má najväčšia informačná plocha veľkosť do 1,2 m2. Napríklad ak chcete postaviť garáž s plochou 40 m² vo svojej záhrade, vzdialenú 3 metre od suseda, nemusíte ani ohlasovať, stačí stavať podľa stavebných predpisov.

Zákon teda presne špecifikuje stavby:

  1. na ktoré sa nevyžaduje ani ohlásenie, ani rozhodnutie o stavebnom zámere, 
  2. na ktoré sa vyžaduje ohlásenie;

pričom na zvyšné stavby sa vyžaduje rozhodnutie o stavebnom zámere.

Jednoduché stavby: Konanie o stavebnom zámere

Pre jednoduché stavby, ako je napr. malý rodinný dom či chata, potrebuje stavebník rozhodnutie o stavebnom zámere. Napríklad pre stavbu rekreačnej chaty s plochou 100 m² potrebujete stavebník stavebný zámer a kolaudáciu stavby, neprebieha však samostatné územné konanie.

Vyhradené stavby: Stavby s prísnym režimom

Pre veľké alebo zložité stavby (napríklad továrne či diaľnice) je proces prísnejší. Stavebný zámer musí obsahovať podrobnú dokumentáciu stavby zohľadňujúcu všetky znaky vyhradenej stavby, ktoré sme si uviedli vyššie. 

Čo to znamená pre vás?

Nový zákon vám môže ušetriť čas aj peniaze, najmä pri drobných stavbách. Ak plánujete väčší projekt, proces je síce náročnejší z pohľadu nárokov na projekt stavby, realizáciu stavby, ale prehľadnejší vďaka jednému konaniu. Dôležité je poznať kategóriu svojej novej stavby a dodržať pravidlá jej povoľovania. 

Máte ďalšie otázky ohľadom stavebného zákona? Neváhajte sa na nás obrátiť.

Kontaktujte nás

5/5 - (1)