Dňa 05.02.2025 schválili poslanci Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh nového Stavebného zákona. Nový stavebný zákon bol zverejnený v Zbierke  zákonov dňa 19.02.2025 pod č. 25/2025. Stavebný zákon, ktorý nadobudne účinnosť 1. apríla 2025, by mal priniesť zásadné zmeny, kedy okrem profesionalizácie štátnej správy na úseku výstavby, by malo dôjsť k elektronizácii stavebného konania a s tým spojenému zrýchleniu stavebného konania, zníženiu administratívnej záťaže stavebníka a k zjednodušeniu stavebného konania. Či sa naplnia tieto ciele, ktoré má nový stavebný zákon do stavebného konania vniesť, ukáže až prax.  

Aké sú teda základné zmeny oproti starému zákonu?

  1. Stavebné konanie bude jednoduchšie: predchádzajúci stavebný zákon upravoval dvojstupňové konania, ktoré pozostávalo z územného a stavebného konania. Nový stavebný zákon upúšťa od posudzovania stavieb v samostatnom územnom a následnom stavebnom konaní, pričom stavba (stavebný zámer) bude posudzovaná v jednom (integrovanom) konaní o stavebnom zámere (po novom už príslušný stavebný úrad nevydáva pojmovo rokmi zaužívané „stavebné povolenie“ ale „rozhodnutie o stavebnom zámere“), ktoré však bude pozostávať z dvoch stupňov, a to: 
  • prerokovanie stavebného zámeru, ktorého výsledkom je správa o prerokovaní stavebného zámeru, ktorá je následne spolu so stavebným zámerom podkladom na konanie o stavebnom zámere (veľký dôraz v tejto fáze konania je kladený na stavebníka, resp. ním povereného projektanta, o čom si povieme bližšie v nasledujúcich článkoch);
  • konanie o stavebnom zámere, ktoré prebieha na príslušnom stavebnom úrade a jeho výsledkom je už spomínané rozhodnutie o stavebnom zámere.
  1. Stavebné konanie bude rýchlejšie: Veľkým pozitívom nového stavebného zákona sa javí uzákonenie lehôt pre vydanie územného stanoviska pre orgán územného plánovania, ako aj vydanie záväzného vyjadrenia pre dotknutú právnickú osobu. Pokiaľ uvedené subjekty v zákonných lehotách (30, resp. 60 dní) nevydajú záväzné stanovisko, resp. záväzné vyjadrenie, zákonodarca zaviedol fikciu súhlasu so stavebným zámerom. Týmto by mal odpadnúť v praxi pomerne častý jav, kedy k vydávaniu záväzných stanovísk prichádzalo aj s odstupom niekoľkých mesiacov. Proces povoľovania stavieb by mal teda byť rýchlejší a efektívnejší.
  2. Elektronizácia stavebného konania: Komunikácia medzi stavebníkom/projektantom bude prebiehať prostredníctvom elektronických prostriedkov, a to tak vo fáze prerokovania stavebného zámeru, kedy stavebník, alebo ním poverený projektant komunikujú (sprístupnia projektovú dokumentáciu a požiadajú o potrebné stanoviská a vyjadrenia) v informačnom systéme Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, ako aj vo fáze konania o stavebnom zámere (žiadosť na začatie konania podáva stavebník stavebnému úradu elektronicky prostredníctvom na to určeného formulára). 
  3. Zníženie administratívnej záťaže: V prípade, že stavba bude pozostávať z viacerých stavieb, prípadne súboru stavieb, konanie, ktoré by v minulosti z dôvodu príslušnosti viacerých stavebných úradov prebiehalo na viacerých stavebných úradoch, z ktorých každý by vydával samostatné stavebné povolenia pre jednotlivé stavebné objekty (na seba nadväzujúce a súvisiace), bude zlúčené do jedného konania o stavebnom zámere. Na takéto konanie bude príslušným ten stavebný úrad, ktorý je príslušný na rozhodnutie o stavebnom zámere hlavnej stavby. Ostatné stavebné úrady budú mať v tomto konaní postavenie dotknutého orgánu, ktorý k stavbe bude vydávať záväzné stanovisko v lehotách uvedených vyššie. K odstráneniu administratívnej záťaže prispeje aj určenie kategórií stavieb, ktoré nebude potrebné stavebnému úradu ani ohlasovať (viď niektoré drobné stavby uvedené nižšie).   
  4. Zrušenie stavebnej inšpekcie: Nový stavebný zákon ruší Slovenskú stavebnú inšpekciu zriadenú pôvodným stavebným zákonom č. 50/1976 Zb., pričom štátny stavebný dohľad bude vykonávať regionálny úrad.  Konania Slovenskej stavebnej inšpekcie podľa doterajších predpisov, ktoré neboli právoplatne skončené rozhodnutím vo veci do 31. marca 2025, dokončí Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky podľa doterajších predpisov. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní podľa predchádzajúcej vety nastali pred 1. aprílom 2025, zostávajú zachované.

Aké je rozdelenie stavieb podľa nového stavebného zákona?

Nový stavebný zákon rozdeľuje stavby do týchto základných kategórií:

  1. Drobné stavby: Ide o stavby, ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť svoje okolie, a ide najmä o stavby, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 50 m2 a výšku 5 m. Ako príklad drobnej stavby môžeme uviesť  stavby – letné kuchyne, kôlne, garáže alebo prístrešky, stavby na chov drobných zvierat. Tieto stavby za určitého predpokladu nevyžadujú ohlásenie, pokiaľ sú splnené určité podmienky (napr. ak sa drobná stavba uskutočňuje mimo verejného priestranstva, zhotovená stavba nie je predmetom číslovania súpisným číslom, stavba nie je uskutočňovaná v pamiatkovom území). 
  2. Jednoduché stavby: Ide o stavby, ktoré nemajú výrazný vplyv na svoje okolie a sú menej technicky náročné, napr.: rodinné domy, bytové budovy s najviac troma bytmi, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a majú najviac dve nadzemné podlažia; oporné múry s maximálnou výškou 3 m nad najnižšou úrovňou priľahlého terénu; nabíjacie stanice pre elektromobily s výkonom nad 22 kW. Patria sem napríklad rodinné domy a malé bytové domy. Pre tieto stavby bude stavebné konanie zjednodušené a rýchlejšie. Vymedzenie jednoduchých stavieb a drobných stavieb je prevzaté z terajšieho stavebného zákona a má význam pre určenie spôsobu ich povolenia, projektovania a zhotovovania.
  3. Ostatné stavby: Sem patria všetky ostatné stavby, ktoré nespadajú do kategórie drobných alebo jednoduchých stavieb. Tieto stavby podliehajú štandardnému stavebnému konaniu s príslušnými požiadavkami a postupmi.

Zákon definuje ďalej aj vyhradenú stavbu ako stavbu, budovu alebo inžiniersku stavbu, ktorá je technologicky náročná alebo konštrukčne neobvyklá, ktorá z hľadiska rozsahu stavebných prác, technológie stavebných prác a použitých stavebných výrobkov kladie zvýšené nároky na organizovanie a koordináciu činností vo výstavbe a na potrebné technické vybavenie zhotoviteľa stavby.

Zákon ďalej konkretizuje konkrétne kategórie vyhradených stavieb, medzi ktoré patria napr. stavby diaľnic a výstavba nových úsekov ciest I. triedy v novom území, tunely, koľajové dráhy a trolejbusové dráhy, letiskové stavby a stavby pre letecké pozemné zariadenia. 

Vyhradenou stavbou je napr. aj stavba, v ktorej konštrukčnom systéme sú použité ako nosné prvky predpäté konštrukcie. Takouto stavbou môže byť napr. aj za iných okolností aj jednoduchá stavba rodinného domu, ktorá by nebola vyhradenou stavbou, avšak pri použití takéhoto konštrukčného prvku spadá pod stavbu vyhradenú, a teda takú, ktorá podlieha prísnejším podmienkam povoľovania a realizácie (vypracovať projektovú dokumentáciu takejto stavby môže len na to oprávnené osoba, zapísaná v zozname autorizovaných osôb, pričom napr.  pri drobných alebo jednoduchých stavbách, okrem bytovej budovy s viac ako tromi bytmi a stavby, ktorá je určená na užívanie verejnosťou takáto podmienka nie je).

Pokiaľ stavebník plánuje realizovať stavbu, ktorá by mohla spadať do kategórie vyhradených stavieb, odporúča sa konzultovať s príslušným stavebným úradom alebo odborníkom v oblasti stavebného práva, aby si zabezpečil súlad s príslušnou legislatívou.

V nasledujúcich článkoch, ktoré pre vás pripravujeme, sa budeme podrobnejšie venovať organizácii štátnej správy vo výstavbe, priebehu stavebného konania, účastníkom takéhoto konania, kolaudačnému konaniu ako aj otázke čiernych stavieb.

4.5/5 - (2)