Zamestnanec poškodí pracovný stroj, služobné vozidlo alebo iný majetok spoločnosti. Škoda dosahuje desiatky tisíc eur. Môžete od zamestnanca požadovať jej náhradu v plnej výške? Nie vždy. Náhrada škody spôsobenej zamestnancom má podľa Zákonníka práce svoje pravidlá a limity. Rozhodujúce je nielen to, ako škoda vznikla, ale aj to, či zamestnávateľ vie preukázať zodpovednosť zamestnanca a dodrží správny postup pri uplatnení nároku.
Zamestnanec spôsobil škodu. Znamená to automaticky jeho zodpovednosť?
Nie každá škoda, ktorá vznikne počas pracovnej zmeny, automaticky zakladá zodpovednosť zamestnanca.
Podľa § 179 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce zamestnanec zodpovedá za škodu, ktorú zamestnávateľovi spôsobil zavineným porušením svojich povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi.
Aby ste mohli od zamestnanca požadovať náhradu škody, musia byť splnené viaceré podmienky:
- Porušenie povinnosti zamestnancom – napríklad porušenie bezpečnostných postupov, pracovných pokynov alebo interných predpisov.
- Vznik škody – musí ísť o skutočnú a preukázateľnú škodu.
- Príčinná súvislosť – škoda musí vzniknúť práve v dôsledku porušenia povinnosti zamestnancom.
- Zavinenie zamestnanca – úmyselné alebo nedbanlivostné konanie.
- Súvislosť s výkonom práce – ku škode musí dôjsť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi.
Predstavte si napríklad zamestnanca, ktorý pri manipulácii s pracovným zariadením nedodrží predpísaný postup a zariadenie poškodí. Zamestnávateľovi tým vzniknú náklady na jeho opravu alebo výmenu.
Ani v takom prípade však nestačí iba konštatovať, že zariadenie poškodil zamestnanec. Zamestnávateľ musí jeho zodpovednosť preukázať.
Preto je dôležité zabezpečiť si už pri vzniku škody potrebnú dokumentáciu – záznam o škodovej udalosti, fotografie, interné záznamy či ďalšie dôkazy.
Škoda 30 000 EUR? Od zamestnanca môžete požadovať podstatne menej
Jedným z najdôležitejších pravidiel je zákonné obmedzenie výšky náhrady škody.
Podľa § 186 ods. 2 Zákonníka práce platí, že náhrada škody spôsobenej z nedbanlivosti nesmie presiahnuť štvornásobok priemerného mesačného zárobku zamestnanca pred porušením povinnosti, ktorým škodu spôsobil.
Predstavte si situáciu:
Zamestnanec pri výkone práce z nedbanlivosti poškodí pracovný stroj, pričom spoločnosti vznikne škoda vo výške 30 000 EUR. Jeho priemerný mesačný zárobok pred porušením povinnosti bol 1.500 EUR.
Ak sa na prípad vzťahuje všeobecná zodpovednosť za škodu spôsobenú z nedbanlivosti, zamestnávateľ môže od zamestnanca požadovať maximálne 6.000 EUR, a to aj napriek tomu, že skutočná škoda je podstatne vyššia.
Tento limit však neznamená, že zamestnanec automaticky zodpovedá za celú sumu 6.000 EUR. Ide o maximálnu hranicu. Zamestnávateľ musí stále preukázať skutočnú výšku škody, zavinenie zamestnanca a ostatné podmienky jeho zodpovednosti.
Ak pri jednej udalosti dôjde k poškodeniu viacerých vecí, neznamená to, že zamestnávateľ môže zákonný limit uplatniť osobitne na každú poškodenú vec.
Kedy štvornásobok zárobku neplatí?
Zákonník práce pozná aj situácie, pri ktorých sa uvedený limit neuplatňuje.
Ide najmä o škodu spôsobenú úmyselne, pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných či psychotropných látok. Osobitné pravidlá platia aj pri zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách alebo za stratu zverených predmetov.
Rozdiel medzi nedbanlivosťou a úmyselným konaním je preto zásadný.
Ak zamestnanec poškodí pracovné zariadenie v dôsledku nepozornosti, spravidla sa uplatní zákonný limit. Ak však zariadenie poškodí úmyselne, jeho zodpovednosť môže byť podstatne vyššia.
Pri úmyselnom spôsobení škody môže zamestnávateľ za podmienok § 186 ods. 3 Zákonníka práce požadovať aj náhradu ušlého zisku.
Pozor však na kvalifikáciu konania. Samotná závažnosť škody ešte neznamená, že bola spôsobená úmyselne.
Časť škody uhradí poisťovňa. Čo môže zamestnávateľ požadovať od zamestnanca?
Pri škodách na strojoch, zariadeniach alebo inom majetku spoločnosti býva významná aj otázka poistného plnenia.
Ak poisťovňa uhradí časť vzniknutej škody, zamestnávateľ musí pri určení svojho nároku zohľadniť aj toto plnenie. Nemôže požadovať náhradu tej istej škody dvakrát.
V praxi preto odporúčame najskôr:
- vyčísliť celkovú skutočnú škodu,
- preveriť rozsah poistného krytia,
- zistiť výšku poistného plnenia,
- určiť, aká časť škody zostala zamestnávateľovi neuhradená,
- následne túto sumu porovnať so zákonným limitom zodpovednosti zamestnanca.
Môže ísť napríklad o spoluúčasť, poisťovňou neuhradenú časť škody alebo ďalšie preukázateľné náklady súvisiace so škodovou udalosťou.
Pri poškodení majetku zároveň platí, že podľa § 188 Zákonníka práce sa pri určení výšky škody na veci vychádza z jej ceny v čase vzniku škody.
Dôležité je preveriť aj poistné podmienky a prípadné nároky poisťovne voči osobe zodpovednej za škodu.
Pozor, za vznik škody môže čiastočne zodpovedať aj zamestnávateľ
Pri posudzovaní náhrady škody nestačí preveriť iba konanie zamestnanca. Dôležité je aj to, či si všetky svoje povinnosti splnil samotný zamestnávateľ.
Podľa § 187 ods. 1 Zákonníka práce platí, že ak škodu spôsobilo aj porušenie povinností zo strany zamestnávateľa, zamestnanec uhradí iba pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.
Predstavte si napríklad situáciu, keď zamestnanec poškodí pracovný stroj, no následne sa zistí, že zamestnávateľ nezabezpečil potrebné zaškolenie, neposkytol zamestnancovi dostatočné pracovné pokyny alebo zanedbal svoje povinnosti v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Ak aj takéto pochybenie zamestnávateľa prispelo k vzniku škody, môže to mať vplyv na rozsah zodpovednosti zamestnanca.
Pred uplatnením náhrady škody preto odporúčame preveriť aj splnenie povinností na strane zamestnávateľa. Ich porušenie môže mať priamy vplyv na výšku náhrady, ktorú bude možné od zamestnanca požadovať.
Nemôžete si škodu jednoducho strhnúť zo mzdy
Zamestnanec spôsobil škodu, zamestnávateľ ju vyčíslil a rozhodne sa, že ju zamestnancovi postupne zrazí zo mzdy. Takýto postup môže byť v rozpore so Zákonníkom práce.
Podľa § 191 ods. 2 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný požadovanú náhradu škody so zamestnancom prerokovať a oznámiť mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď zistil, že škoda vznikla a že za ňu konkrétny zamestnanec zodpovedá.
Ak zamestnanec uzná svoj záväzok nahradiť škodu v určenej sume a so zamestnávateľom sa dohodne na spôsobe úhrady, podľa § 191 ods. 3 Zákonníka práce je potrebné uzatvoriť písomnú dohodu, inak je neplatná. Výnimkou je prípad, keď už bola škoda uhradená. Spôsob náhrady môže spočívať napríklad v jednorazovej úhrade alebo v dohodnutých splátkach.
Ak má náhrada prebiehať formou zrážok zo mzdy, spravidla je potrebné uzatvoriť aj písomnú dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 131 ods. 3 Zákonníka práce.
Samotný nesúhlas zamestnanca s náhradou škody neoprávňuje zamestnávateľa vykonávať jednostranné zrážky.
Ak u zamestnávateľa pôsobia zástupcovia zamestnancov, nezabudnite ani na povinnosť podľa § 191 ods. 4 Zákonníka práce. Požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, ak náhrada presahuje 50 EUR.
Zamestnanec odmieta škodu uhradiť. Čo ďalej?
Nie vždy sa podarí dosiahnuť dohodu. Ak zamestnanec odmieta uznať svoju zodpovednosť alebo nesúhlasí s požadovanou výškou náhrady škody, zamestnávateľ môže svoj nárok uplatniť na súde. Rozhodujúce pritom bude, či má dostatočné dôkazy o porušení povinností zamestnancom, jeho zavinení, vzniku škody a príčinnej súvislosti.
Dôležité je tiež sledovať premlčacie lehoty. Samotné prerokovanie škody so zamestnancom neznamená, že zamestnávateľ môže uplatnenie nároku odkladať neobmedzene dlho.
Včasné zhromaždenie dôkazov, riadne vyčíslenie škody a právne posúdenie zodpovednosti zamestnanca preto môžu byť rozhodujúce aj pre úspech v prípadnom súdnom konaní.
Náhrada škody spôsobenej zamestnancom: máte nastavený správny postup?
Pri vzniku škody je prirodzené, že zamestnávateľ chce čo najskôr dosiahnuť jej náhradu. Unáhlený postup však môže viesť k tomu, že sa nárok nepodarí úspešne uplatniť.
Čo odporúčame urobiť?
- Zabezpečiť dokumentáciu a dôkazy o škodovej udalosti.
- Preveriť porušenie povinností a zavinenie zamestnanca.
- Posúdiť, či k vzniku škody neprispel aj zamestnávateľ.
- Vyčísliť skutočnú škodu a preveriť poistné plnenie.
- Určiť zákonný limit náhrady škody a konkrétnu požadovanú sumu.
- Prerokovať náhradu škody so zamestnancom v zákonnej lehote.
- V prípade dohody pripraviť písomné uznanie záväzku a dohodu o spôsobe náhrady škody.
- Ak zamestnanec odmieta škodu uhradiť, zvážiť súdne uplatnenie nároku.
Správne nastavený postup je dôležitý nielen pri samotnom vymáhaní škody, ale aj pri predchádzaní pracovnoprávnym sporom.
Riešite škodu spôsobenú zamestnancom? Pomôžeme Vám posúdiť rozsah jeho zodpovednosti, určiť výšku nároku, pripraviť potrebnú dokumentáciu a nastaviť postup pri uplatnení náhrady škody.
