O výstavbe veterných elektrární sa toho v posledných rokoch nahovorilo mnoho. Polemizuje sa, prečo je s tým u nás taký problém, čo nás brzdí, ako si procesy uľahčiť… Naposledy sa u nás sprevádzkovala veterná elektráreň takmer pred dvoma desaťročiami. No do roku 2030 by mali vyrásť ďalšie. Zatiaľ možno konštatovať, že máme vhodné podmienky, no nevhodne nastavené pravidlá. Aké sú aktuálne právne štandardy a limity pri ich výstavbe?
Nové veterné elektrárne na obzore
V súčasnosti na Slovensku evidujeme len dve veterné elektrárne: v obci Cerová na Záhorí so 4 veternými turbínami, avšak pre poruchy funguje už len jedna; potom ešte ďalšiu na Ostrom vrchu pri Myjave.
Keďže podľa odborníkov až 20 percent nášho územia je vhodných na výrobu veternej elektriny (s priemernou ročnou rýchlosťou vetra vo výške merania 10 m minimálne 4,0 m/s), potenciál tu je. Vládna energetická politika počíta v rámci Národného energetického a klimatického plánu (NECP) do roku 2030 s výstavbou 500 MW nových veterných elektrární. Jedna z nich s piatimi alebo siedmimi turbínami s výškou 270 metrov má už čoskoro vyrásť na Záhorí (Popudinské Močidľany a Radošovce v okrese Skalica), pričom sa počíta s celkovým inštalovaným výkonom 30, resp. 42 MW. Ministerstvo životného prostredia v apríli 2021 stanovilo rozsah hodnotenia tohto zámeru a určilo 37 špecifických požiadaviek, ktoré má potenciálny investor splniť. Patria sem napríklad zdôvodnenie výberu lokality, podrobná analýza technického potenciálu veternej energie na vybranom území, spracovanie hlukovej a vibračnej štúdie, posúdenie vplyvu elektromagnetického žiarenia a spracovanie ornitologického prieskumu.
Ďalší zámer je situovaný na južné Slovensko. Veterná elektráreň medzi obcami Hájske a Horná Kráľová v okrese Šaľa má disponovať ôsmymi turbínami, ktoré by vedeli pokryť ročnú spotrebu elektriny až pre 48-tisíc domácností. Vzniknúť by mohla v priebehu troch rokov. Zatiaľ je však stále na „čakačke” pre posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA).
Najväčšie prekážky pri výstavbe veterných elektrární
Hoci výrobná cena by bola pri akých-takých podmienkach nižšia než v atómovkách, procesu výstavby veterných elektrární stoja v ceste nasledovné prekážky:
- zdĺhavé a komplikované povoľovacie procesy výstavby,
- zastaralé štandardy a limity pre umiestňovanie veterných elektrární a veterných parkov na území SR,
- sieťové poplatky,
- diskriminačný G-komponent (platba za prístup do distribučnej sústavy pre výrobcov elektriny, aktuálne tvorí 15 % hodnoty maximálnej rezervovanej kapacity),
- nesúhlas obyvateľstva.
Problematike veterných elektrární sa vo svojom mini videu venoval aj populárny bloger MilanBezMapy. Tu je niekoľko jeho postrehov:
(50) Veterné elektrárne neohrozujú vtáky. Prečo ich na Slovensku máme málo? – YouTube
Ako je to s hlučnosťou?
Pri schvaľovacom procese odborná komisia hodnotí aj hlučnosť, pri ktorej musí veterná elektráreň spĺňať určité limity. Riadi sa pritom Zákonom č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR č. 549/2007 Z. z., o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí.
Veterné turbíny sú zdrojom hluku, ktoré možno rozdeliť do dvoch kategórií:
mechanický hluk – spôsobený strojovňou (prevodovkou, generátorom či ventilátormi chladenia veterných turbín), šíri sa vzduchom aj konštrukciou,
aerodynamický hluk – vzniká prúdením vzduchu okolo listu vrtule.
Hluk veterných elektrární sa meria a hodnotí v ekvivalentných hladinách akustického hluku LAeqT. Kritickým obdobím z pohľadu hygienického limitu i zdravotných účinkov je nočná doba od 22:00 do 6:00 hod.
Stanovovanie limitov je rámci EÚ v právomoci členských štátov, ktoré ich odvodzujú od odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie. Tie hovoria o hodnotách LAeqT 45 dB, resp. 40 db v chránenom vonkajšom priestore stavieb a 30 db v chránenom vnútornom priestore stavieb.
Podľa vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR je prípustná hodnota hluku veternej elektrárne stanovená na 50 dB cez deň a 45 dB v noci.
Hlučnosť vo vzdialenosti 300 metrov od veternej turbíny dosahuje v priemere 43 decibelov. Vo vzdialenosti 500 metrov to býva v priemere 38 decibelov. Avšak moderná turbína s výkonom 6 MW vytvára vo vzdialenosti niekoľko sto metrov hluk nižší než sú hygienické normy. V tomto prípade sa netreba obávať ani priamej úmery – čím viac turbín, tým silnejší hluk. Pri väčšom množstve v jednej lokalite sa hlasitosť dodatočne zvyšuje len o pár decibelov, pričom intenzita hluku rýchlo klesá už pri malých vzdialenostiach.
Veterné elektrárne a legislatíva SR
Využívanie a podpora veternej energie sa v Slovenskej republike reguluje Zákonom č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby. Stanovuje pravidlá pre podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, vrátane tej veternej.
Dôležitý je aj Zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike, na základe ktorého musí prevádzkovateľ veternej elektrárne s výkonom nad 1 MW získať povolenie na podnikanie v energetike. Vydáva ho Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (URSO).
Štandardy a limity pre umiestňovanie veterných elektrární a veterných parkov na území Slovenskej republiky sa ustanovujú Smernicou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 21. apríla 2010 č. 3/2010. Slúži orgánom životného prostredia na jednotlivých úrovniach, ako aj investorom k vyhľadávaniu vhodných lokalít pred a v procese hodnotenia a posudzovania vplyvov na životné prostredie. Podľa neho možno územie Slovenskej republiky z hľadiska environmentálnych a iných právom chránených záujmov a obmedzení rozdeliť do skupín:
a) územia vhodné pre výstavbu veternej elektrárne a veterného parku – s potenciálom, nezaťažuje ich žiadny limit, môže ísť o oblasti nížin, pahorkatín a stredných pohorí so zastúpením technických prvkov i s 1. stupňom ochrany prírody a krajiny;
b) územia podmienečne vhodné pre výstavbu veternej elektrárne a veterného parku – je potrebný ďalší prieskum a stanoviť prísnejšie odborné limity, môže ísť o chránené územia s 2. stupňom ochrany a zónu D chránených území, oblasti s výskytom chránených druhov vtákov a netopierov, okolie turistických centier, oblasti lazov, archeologické lokality;
c) územia nevhodné pre výstavbu veternej elektrárne a veterného parku – bezprostredné okolie bytových či domových zástavieb, národné parky a chránené územia s 3., 4. a 5. stupňom ochrany, hlavné migračné trasy a oblasti výskytu vzácnych druhov vtáctva, lokality kultúrnych pamiatok a svetového prírodného dedičstva UNESCO, ochranné pásma letísk, kúpeľné miesta.
Pomôžu aj mapy
Pre potreby orgánov životného prostredia aj investorov boli v Slovenskej agentúre životného prostredia (SAŽP) vypracované digitalizované mapy územia SR, do ktorých boli zapracované jednotlivé definované limity vo forme vrstiev. Pri mierke 1 : 500 000 je možné získať prehľad, koľkými limitmi na národnej úrovni je predpokladané územie výstavby veternej elektrárne alebo veterného parku zaťažené a aké prekážky z hľadiska ochrany životného prostredia a ďalších záujmov môže investor očakávať.
Potrebujete poradiť v oblasti práva energetiky? Riešite obdobný projekt na úrovni firmy či samosprávy? V advokátskej kancelárii Hriadel-Heger & Partners vám radi pomôžeme. Poskytneme poradenstvo pri povoľovaní výstavby, v súvislosti s obnoviteľnými zdrojmi energie, štátnej podpory obnoviteľných zdrojov energie a alternatívnych zdrojov energie, vypracujeme právne analýzy či stanoviská. Neváhajte sa na nás obrátiť.
