Autorské práva vznikajú za rôznych okolností. Zďaleka nie vždy ale ide o prípady, kedy sa tak udeje pri samostatne tvoriacej osobe, ako napríklad pri rôznych umelcoch ako speváci, textári, výtvarníci a pod.. V praxi sa naopak v pomerne veľkom rozsahu stretávame so situáciami, kedy k vytvoreniu autorského diela ako výsledku tvorivej duševnej činnosti autora (napr. softvéru, grafických návrhov, fotografií, článkov či technickej dokumentácie), dochádza v rámci zamestnaneckého pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu. V takýchto prípadoch hovoríme o zamestnaneckých autorských dielach, ktorých právny režim upravuje zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon („Autorský zákon“).
Čo je zamestnanecké autorské dielo?
Za zamestnanecké autorské dielo sa v zmysle ust. § 92 Autorského zákona považuje také dielo, ktoré autor vytvorí v rámci plnenia svojich povinností z pracovnoprávneho alebo obdobného pracovného vzťahu (napr. pracovná zmluva, dohoda o vykonaní práce, služobný pomer, ale výkon funkcie štatutára či člena dozorného orgánu spoločnosti). Zamestnaneckým dielom je tiež aj dielo vytvorené autorom, ktorý je zamestnancom dočasne prideleným k zamestnávateľovi na výkon práce.
Práva autora a zamestnávateľa
Autorom diela stále ostáva konkrétny zamestnanec, no jeho zamestnávateľ získava priamo z Autorského zákona oprávnenia na výkon majetkových autorských práv k dielu (napr. právo dielo rozmnožovať, sprístupňovať verejnosti, licencovať či predávať), ak sa teda so zamestnancom nedohodnú inak. Platí ale tiež, že ak zamestnávateľ tieto práva nevykonáva vôbec alebo ich vykonáva nedostatočne, má zamestnanec požadovať, aby mu zamestnávateľ udelil za obvyklých podmienok licenciu na použitie zamestnaneckého diela, ibaže by to bolo v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa alebo by k tomu existoval iný závažný dôvod.
Osobnostné autorské práva, ktoré sú neprevoditeľné (napr. právo na označenie autorstva, nedotknuteľnosť diela) však ostávajú samotnému zamestnancovi, ako autorovi. Aj tu ale platia určité výnimky. Napríklad ak nebolo dohodnuté inak, zamestnávateľ má právo na zverejnenie diela, označenie diela menom, obchodným menom alebo názvom zamestnávateľa a dokončenie diela, zmenu diela alebo iný zásah do diela.
V praxi to napríklad znamená, že ak grafik počas pracovného času vytvorí pre firmu, ako svojho zamestnávateľa logo, má firma právo toto logo používať bez potreby uzatvorenia osobitnej licenčnej zmluvy a zamestnanec nemôže sám k uvedenému logu vykonávať práva, ktoré by inak ako autor vykonávať mohol.
Dohoda medzi stranami
Ako bolo však uvedené, Autorský zákon umožňuje, aby si zamestnávateľ so zamestnancom upravili výkon autorských práv odlišne od zákonného znenia. Môžu si napríklad dohodnúť:
- že niektoré majetkové práva zostanú priamo autorovi,
- že autor dostane odmenu naviac od odmeny primeranej,
- alebo že dielo môže použiť aj mimo pracovného pomeru.
Ak ale takáto dohoda chýba, platí zákonný režim v prospech zamestnávateľa, na čo treba najmä zo strany zamestnanca vždy pamätať pri vstupe do pracovného alebo iného obdobného pomeru, kde možno predpokladať vytvorenie autorského diela.
Aký je význam zamestnaneckého diela v praxi?
Právna úprava zamestnaneckého autorského diela je dôležitá vo viacerých sférach, a to nielen výsostne podnikateľských, a to najmä:
- vo firmách zameraných na IT a softvér,
- v reklamných a kreatívnych agentúrach,
- v médiách a vydavateľstvách,
- v rámci architektonických štúdií,
- ale aj vo vedeckých a výskumných inštitúciách.
Právna úprava zamestnaneckého diela predchádza sporom o to, kto môže s autorským dielom nakladať a akým spôsobom. Súčasne najmä zamestnávateľom poskytuje právnu istotu v tom, že ak zamestnanec vo svojom pracovnom čase vytvorí autorské dielo, bude mať zamestnávateľ, ktorý mu na to poskytol časové a materiálne prostriedky, z neho prospech v podobe možnosti výkonu autorských majetkových práv.
Záver
Zamestnanecké autorské dielo je výsledkom tvorivej duševnej činnosti, ktorú autor vytvorí nielen v rámci svojho zamestnania, ale aj v rámci obdobného pracovného vzťahu. Tento režim sa tak môže vzťahovať aj na výkon funkcie orgánov obchodných spoločností. Hoci zamestnanec, ako autor, si vždy zachováva osobnostné autorské práva, zamestnávateľ má zo zákona právo na výkon majetkových autorských práv. Ak sa strany chcú odchýliť od tohto zákonného pravidla, je potrebné uzavrieť osobitnú dohodu.
V prípade, že v praxi prichádzate, či už ako zamestnanec alebo zamestnávateľ, do kontaktu so zamestnaneckými autorskými dielami a potrebujete v tejto otázke poradiť, neváhajte nás kontaktovať.
