V podnikateľskej praxi sa možno zo strany orgánov verejnej správy často stretnúť s požiadavkou dôsledného preverenia obchodných partnerov, a to najmä v súvislosti s daňovými kontrolami. Pri nich sa bežne skúma, či daňovník vynaložil tzv. obvyklú mieru opatrnosti pri nadväzovaní a realizácii obchodných vzťahov. Ak sa preukáže, že podnikateľ túto opatrnosť nevynaložil, môže mu hroziť nielen dorubenie dane, ale aj uloženie sankcií.
Čo je obvyklá miera opatrnosti?
Obvyklá miera opatrnosti nemá jasne danú zákonnú definíciu a nejde ani o pevne stanovenú zákonnú povinnosť. Vo všeobecnosti však predstavuje štandardný rozsah overovania obchodného partnera, ktorý by za daných okolností vykonala bežne starostlivá osoba v podnikateľskom prostredí. Nemalo by pritom ísť o mimoriadne prísne preverovanie, ale o primerané kroky, ktoré majú za cieľ znížiť riziko vstupu do spolupráce s nepoctivým subjektom. Vzhľadom na chýbajúcu pevnú definíciu tohto pojmu, však v praxi často dochádza k právnym polemikám s daňovými úradmi o tom, či obvyklá miera opatrnosti dodržaná bola alebo nie.
Kedy sa preverovanie vyžaduje?
Povinnosť preveriť obchodného partnera je zvýraznená hlavne vtedy, keď existujú určité rizikové faktory, napríklad:
- neprimerane nízke alebo naopak vysoké ceny tovarov alebo služieb,
- neštandardné platobné podmienky (platby v hotovosti, cez tretie osoby),
- partner nemá sídlo na deklarovanej adrese,
- partner nekomunikuje prostredníctvo štatutára uvedeného v obchodnom registri,
- štatutár je osobou so štátnou príslušnosťou exotickej krajiny,
- partner je iba krátku dobu zapísaný v obchodnom registri,
- absencia referencií alebo webovej stránky,
- predchádzajúce problémy partnera so správcom dane.
Ako správne preveriť obchodného partnera?
Za dodržanie obvyklej miery opatrnosti možno považovať najmä tieto kroky:
- overenie údajov v obchodnom registri, registri živnostenského podnikania alebo registri účtovných závierok,
- kontrola registrácie na DPH prostredníctvom portálu finančnej správy,
- overenie sídla a existencie kancelárie alebo prevádzky (napr. fyzickou návštevou alebo cez fotografie),
- požiadanie o základné dokumenty (výpis z registra, potvrdenie o registrácii na DPH, bankové spojenie),
- preverenie schopnosti dodať plnenie (či má partner personál na vykonanie dohodnutého plnenia),
- overenie histórie spoločnosti cez dostupné verejné zdroje alebo komerčné databázy.
- posúdenie obchodných podmienok (či sú bežné a ekonomicky opodstatnené).
- zápis komunikácie so zástupcami partnera (emaily, ponuky, dohody, priebežné zaznamenávanie priebehu plnenia).
Význam v prípade daňovej kontroly
Ak daňový úrad pri kontrole zistí, že daňový subjekt ako odberateľ si mohol, resp. mal pri zachovaní obvyklej miery opatrnosti všimnúť podozrivé skutočnosti na strane dodávateľa (napr. nereálnosť dodávky, neprítomnosť partnera v mieste sídla), môže mať táto skutočnosť v ďalšom priebehu kontroly negatívne následky, napr. v podobe dorubenie DPH alebo následného uloženia pokút či nutnosti úhrady úrokov z omeškania.
K takýmto následkom môže prísť (a často prichádza) aj v prípadoch, ak je preukázané, že došlo k reálnemu plneniu, avšak daňový úrad nadobudne pochybnosti či takéto plnenie vykonal deklarovaný dodávateľ. Správne a zdokumentované preverenie partnera tak nielen pomáha podnikateľovi dokázať jeho dobrú vieru a obvyklú mieru opatrnosti, ale je aj prevenciou vzniku negatívnych rozhodnutí daňových úradov, ktoré môžu byť v krajných prípadoch až likvidačné.
Záver
V záujme ochrany pred daňovými rizikami by preto mal každý podnikateľ systematicky aplikovať primerané preverovanie svojich partnerov, keďže obvyklá miera opatrnosti je dnes vnímaná ako nevyhnutná súčasť zodpovedného podnikania. Jej dôsledná aplikácia môže v prípade daňovej kontroly rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť výsledok preverovania a minimalizovať riziko sankcií.
Potrebujete poradiť v oblasti obchodného práva?
