Musí vodič po nehode vždy prísť o vodičský preukaz?
Dopravná nehoda s následkom ublíženia na zdraví je za každých okolností vážna situácia. Pre poškodenú osobu, pre vodiča, ako aj pre jeho rodinu. Ak sa vec dostane do trestného konania, vodič často rieši nielen otázku viny, náhrady škody a zápisu v registri trestov, ale aj otázku, či mu bude uložený trest zákazu činnosti, teda zákaz viesť motorové vozidlá.
V praxi sa pomerne často stretávame s predstavou prokuratúry, že ak pri dopravnej nehode dôjde k ublíženiu na zdraví, súd musí vodičovi automaticky uložiť aj zákaz vedenia motorových vozidiel. Takýto záver však nie je správny.
Čo hovorí trestný zákon o zákaze vedenia motorových vozidiel
Trest zákazu činnosti je podľa § 61 Trestného zákona trestom, ktorý súd môže uložiť vtedy, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s danou činnosťou. Pri dopravných nehodách ide typicky o vedenie motorového vozidla.
Dôležité je však práve slovo „môže“. Zákon tým neukladá súdu povinnosť uložiť zákaz vedenia motorových vozidiel v každom prípade, ale dáva súdu možnosť posúdiť, či je takýto trest v konkrétnej veci potrebný, primeraný a účelný.
Inak povedané, nie každé protiprávne konanie vodiča v trestnoprávnej rovine musí byť automaticky sankcionované zákazom činnosti.
Prečo môže byť výsledok v podobných veciach rozdielny?
Dopravné nehody s následkom ujmy na zdraví môžu navonok pôsobiť podobne, no právne nemusia byť rovnaké. Preto sa v rozhodovacej praxi možno stretnúť s prípadmi, v ktorých bol zákaz vedenia motorových vozidiel uložený, ale aj s prípadmi, v ktorých súd dospel k záveru, že takýto trest potrebný nie je.
Nejde o výnimku z pravidla, ale o prejav individuálneho posudzovania trestu a aktívneho prístupu obhajoby.
Súd prihliada najmä na povahu nehody, závažnosť porušenia pravidiel cestnej premávky, následky skutku a celkové okolnosti prípadu. Inak môže byť posudzované jednorazové nedbanlivostné zlyhanie a inak konanie spojené napríklad s alkoholom, neprimeranou rýchlosťou alebo dlhodobo rizikovým správaním na ceste.
Význam má aj § 34 Trestného zákona, podľa ktorého má byť trest primeraný a má postihovať predovšetkým páchateľa s čo najmenším vplyvom na jeho rodinu a blízke osoby. Ani táto zásada však neznamená, že zákaz činnosti nebude uložený. Znamená len to, že súd má vždy hľadať spravodlivý a primeraný trest.
Zmier pri dopravnej nehode? Nie vždy, ale niekedy a niekde áno
Pri niektorých dopravných nehodách môže prichádzať do úvahy aj skončenie veci zmierom. Typicky môže ísť o prečin ublíženia na zdraví z nedbanlivosti podľa § 158 Trestného zákona, ak sú splnené podmienky podľa § 220 Trestného poriadku.
Zmier však nie je automatický. Vyžaduje splnenie zákonných podmienok, prijatie zodpovednosti, riešenie náhrady škody a súhlas poškodenej osoby. Zároveň závisí aj od postoja orgánov činných v trestnom konaní a od okolností konkrétneho prípadu.
Ani v tomto smere však prax nie je vždy jednotná. V niektorých prípadoch je prokuratúra ochotná ísť cestou zmieru, ak ide o jednorazové zlyhanie inak riadneho vodiča a následky boli primerane napravené. V iných prípadoch prokuratúra trvá na podaní obžaloby alebo na uložení zákazu činnosti. Preto nemožno vychádzať z toho, že podobná dopravná nehoda bude mať v každom okrese rovnaký procesný výsledok.
Prečo je pomoc obhajcu dôležitá už od začiatku
Pri dopravných nehodách s následkom ujmy na zdraví nejde iba o otázku, či sa skutok stal. Význam môže mať aj právna kvalifikácia skutku, rozsah následkov, priebeh konania a spôsob, akým sa vec od začiatku rieši.
Obhajoba preto môže byť dôležitá už v úvodnej fáze konania, a preto by vodič nemal podceňovať prvé úkony v trestnom konaní. Výpoveď, znalecký posudok, vyjadrenie k príčine nehody, doklady o vodičskej histórii, potvrdenia o práci, rodinných pomeroch, náhrade škody alebo komunikácii s poškodenou osobou môžu mať zásadný význam pre konečný výsledok. Nie preto, aby sa vodič vyhol zodpovednosti, ale preto, aby boli okolnosti prípadu posúdené spravodlivo a aby prípadný trest zodpovedal skutočnej závažnosti veci.
Zákaz vedenia motorových vozidiel nie je automatický
Zákaz vedenia motorových vozidiel môže mať pre vodiča výrazné osobné, pracovné aj rodinné následky. Nie je však pravdou, že pri každej dopravnej nehode s následkom ublíženia na zdraví musí byť uložený automaticky. Každý prípad treba posudzovať individuálne.
Dobrá obhajoba vie v správnom čase predložiť súdu alebo prokuratúre argumenty, prečo v konkrétnej veci zákaz činnosti nie je potrebný, prečo by bol neprimerane prísny, alebo prečo je možné vec vybaviť zmierom. A práve v tom môže byť rozdiel medzi tým, či vodič príde o vodičské oprávnenie, alebo sa vec skončí spôsobom, ktorý bude zodpovedať skutočnej závažnosti prípadu.
