V súčasnej dobe, keď dôvera verejnosti vo verejné inštitúcie je kľúčová, zohráva Register partnerov verejného sektora (RPVS) nezastupiteľnú úlohu pri zabezpečení transparentnosti a zodpovednosti pri nakladaní s verejnými financiami. RPVS bol zavedený zákonom č. 315/2016 Z. z. (ZoRP), ktorý priniesol povinnosť pre všetky subjekty, ktoré uzatvárajú zmluvy alebo čerpajú prostriedky z verejných zdrojov, aby jasne a verejne identifikovali osoby, ktoré z týchto obchodov skutočne profitujú.
Táto legislatívna povinnosť je nielen nástrojom proti korupcii a zneužívaniu verejných zdrojov, ale zároveň výrazne prispieva k posilneniu dôvery v trh a verejnú správu. Pre partnerov verejného sektora predstavuje RPVS možnosť potvrdiť svoju serióznosť a transparentnosť, čo je dnes nevyhnutným predpokladom pre úspešnú spoluprácu s verejným sektorom.
Čo je RPVS a koho sa týka?
Zjednodušene povedané, ide o register subjektov, ktoré obchodujú so štátom, samosprávou, verejnými inštitúciami alebo čerpajú prostriedky z fondov Európskej únie. Do registra sa zapisujú údaje o tzv. partneroch verejného sektora, no najdôležitejším prvkom zápisu je identifikácia konečného užívateľa výhod (KUV) – teda fyzickej osoby, ktorá má z činnosti daného subjektu najväčší hospodársky prospech alebo faktickú kontrolu.
Podľa § 2 ZoRP sa do RPVS zapisujú:
- Právnické osoby, najmä obchodné spoločnosti, ktoré uzatvárajú zmluvy s verejným sektorom alebo inak prijímajú verejné prostriedky,
- Fyzické osoby, ak sa na nich vzťahujú zákonné limity plnenia.
Zápis do RPVS nie je potrebný pre každého podnikateľa – vzniká až po prekročení určitých finančných limitov (s výnimkou osoby ktorá sa povinne zapisuje do RPVS podľa osobitného predpisu), ktoré sú stanovené v § 2 ods. 2 a 3 ZoRP:
- Jednorazové plnenie – ak hodnota zmluvy alebo iného právneho vzťahu s verejným sektorom presiahne 100 000 EUR,
- Kumulatívne plnenie – ak súčet plnení v rámci jedného kalendárneho roka presiahne 250 000 EUR.
Povinnosti partnerov verejného sektora
Zápis do RPVS nie je len administratívna formalita, ale zákonná povinnosť, ktorú musí partner verejného sektora splniť ešte pred tým, než začne prijímať plnenia z verejných zdrojov. Vyplýva to z ustanovenia § 4 ods. 1 ZoRP, ktorý ukladá povinnosť byť zapísaný v RPVS aspoň po dobu trvania zmluvy, čiže počas doby prijímania finančných prostriedkov alebo nadobudnutia majetku, práva k majetku alebo iných majetkových práv.
Zápisom do RPVS povinnosti pre partnera verejného sektora nekončia, pretože musí zabezpečiť, aby údaje v registri zostávali pravdivé, úplné a aktuálne. Najmä sa to týka situácia, ak dôjde k zmene KUV. Túto je potrebné túto zmenu oznámiť registrujúcemu orgánu najneskôr do 60 dní (§ 9 ods. 1 ZoRP).
Zákon stanovuje, že všetky úkony súvisiace so zápisom do RPVS (vrátane aktualizácie údajov) môže vykonávať výlučne tzv. oprávnená osoba, ktorá zodpovedá za identifikáciu KÚV, vykonáva zápis do registra a zabezpečuje pravdivosť zapísaných údajov.
Podľa § 2 ods. 1 písm. c) ZoRP môže byť oprávnenou osobou (so sídlom alebo miestom podnikania v SR):
- advokát,
- notár,
- audítor,
- daňový poradca,
- banka.
Táto osoba následne zastupuje partnera verejného sektora vo vzťahu k RPVS a je zodpovedná za správnosť a úplnosť zapísaných údajov.
Medzi kľúčové povinnosti oprávnenej osoby patrí:
- Identifikácia KÚV na základe dokumentácie, zistených informácií a ich vyhodnotenia (napr. vlastnícke štruktúry, zmluvy, výpisy zo zahraničných registrov),
- Pravidelné overovanie údajov – najmenej raz ročne, pričom akékoľvek zmeny musí následne zapísať do RPVS,
- Podanie návrhu na prvotný zápis, ako aj návrhov na zmenu alebo výmaz údajov,
- Postupovať nestranne a s odbornou starostlivosťou.
Proces registrácie do RPVS
Zápis do RPVS je formálny proces, ktorý sa začína zmluvným vzťahom medzi partnerom verejného sektora a oprávnenou osobou. Bez tejto spolupráce zápis nie je možný. Následné krok vedúce k registrácii sú:
- Zistenie vlastníckej štruktúry a určenie KUV – oprávnená osoba analyzuje obchodné väzby, vlastnícke podiely a rozhodovacie práva – nielen v slovenskom, ale často aj v zahraničnom prostredí. V prípade nepriehľadných štruktúr ide o časovo aj odborne náročný proces.
- Vyhotovenie dokumentácie – oprávnená osoba vypracuje verifikačný dokument podľa § 11 ods. 6 ZoRP, ktorý okrem iného obsahuje identifikáciu KUV s jej odôvodnením, určenie vlastníckej a riadiacej štruktúry partnera verejného sektora.
- Podanie návrhu na zápis – Návrh podáva oprávnená osoba výlučne elektronicky na Okresný súd Žilina, ktorý RPVS spravuje. Súd má následne 5 pracovných dní na vykonanie zápisu (§ 7 ods. 1 ZoRP). V prípade nesplnenia podmienok na zápis podľa ZoRP registrujúci orgán zápis nevykoná, proti čomu je možné podať námietky.
- Po úspešnom zapísaní sú údaje verejne prístupné na oficiálnom portáli Ministerstva spravodlivosti SR: rpvs.gov.sk. Verejnosť tak môže overiť nielen identitu partnera, ale aj jeho konečného užívateľa výhod.
Pre subjekty s jednoduchou vlastníckou štruktúrou môže byť celý proces pomerne rýchly – najmä ak ide o slovenské spoločnosti bez prepojenia na zahraničné právne formy. Komplexnejšie štruktúry (napr. s účasťou trustov, nadácií alebo entít z jurisdikcií s obmedzenou transparentnosťou) si však vyžadujú dôkladnú právnu analýzu a dôkaznú oporu.
Sankcie za nesplnenie povinností
Porušenie povinností vyplývajúcich zo ZoRP môže mať pre partnera verejného sektora zásadné právne a ekonomické dôsledky. Tieto sankcie sú nastavené tak, aby motivovali k transparentnosti a dôslednému plneniu zákonných požiadaviek.
Medzi najvýznamnejšie postihy patria:
- Finančné sankcie – podľa § 13 ZoRP môže registrujúci orgán uložiť partnerovi verejného sektora pokutu od 10 000 EUR až do výšky 1 000 000 EUR. Pokutu možno uložiť aj štatutárnemu orgánu partnera verejného sektora, a to od 10 000 EUR až do výšky 100 000 EUR. Výška pokuty závisí od povahy, závažnosti, spôsobu a následkov porušenia zákonnej povinnosti.
- Vymazanie z registra – hrozí partnerovi verejného sektora, ak bola partnerovi verejného sektora právoplatne uložená pokuta za konkrétne zákonom uvedené povinnosti, a táto pokuta nebola včas zaplatená.
Riziká sa netýkajú len partnera verejného sektora. Aj oprávnená osoba môže čeliť následkom – najmä ak sa preukáže, že pri overovaní konečného užívateľa výhod nekonala s odbornou starostlivosťou alebo úmyselne uviedla nepravdivé údaje. Hrozí jej aj uloženie pokuty v prípadoch kedy oprávnená osoba nesmie vykonávať úkony podľa ZoRP.
Záver
Register partnerov verejného sektora predstavuje moderný nástroj na zabezpečenie transparentnosti a efektívneho nakladania s verejnými prostriedkami. Pre podnikateľov obchodujúcich so štátom je dôležité pochopiť jeho význam a plniť súvisiace povinnosti, aby predišli sankciám a zároveň si budovali dôveru verejnosti a obchodných partnerov.
