Väzba predstavuje procesný prostriedok zabezpečovacieho charakteru, ktorým sa obvinený dočasne pozbavuje osobnej slobody s cieľom zabezpečiť jeho osobu pre účely trestného konania.

V zmysle §2 ods. 2 Trestného poriadku: „Do základných práva slobôd v prípadoch dovolených zákonom možno zasahovať len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu trestného konania, pričom treba rešpektovať dôstojnosť osôb a ich súkromie.“ Pri takomto zásahu je teda nutné rešpektovať uvedenú zásadu primeranosti a zdržanlivosti, ktorej zmyslom je obmedziť zásahy do základných práv a slobôd na najnevyhnutejšiu mieru, pričom sa kladie dôraz na rešpekt dôstojnosti osoby a jej súkromia.

Pre obmedzenie osobnej slobody jednotlivca prostredníctvom väzby musia existovať relevantné dôvody. Tieto väzobné dôvody sú dané ak z konania obvineného a ďalších skutočností, z ktorých vyplýva dôvodná obava, že nastanú okolnosti, ktoré by takéto dôvody väzby zakladali:

·        v prípade tzv. „útekovej väzby“, ktorá je upravená v §71 ods.1 písm. a) Trestného poriadku je daný väzobný dôvod vtedy, ak z konania obvineného, ako aj ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že obvinený: „ujde, bude sa skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko, alebo ak mu hrozí vysoký trest“.

·        v prípade tzv. „kolúznej väzby“, ktorá je upravená v §71 ods.1 písm. b) Trestného poriadku je daný väzobný dôvod vtedy, ak z konania obvineného, ako aj ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že obvinený: „bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie“.

·        v prípade tzv. „preventívnej väzby“, ktorá je upravená v §71 ods.1 písm. c) Trestného poriadku je daný väzobný dôvod vtedy, ak z konania obvineného, ako aj ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že obvinený: „bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil“.

Okrem uvedených troch druhov väzby náš právny poriadok pozná aj ďalšie druhy väzieb ako napríklad: opätovná väzba (§71 ods. 2 TP), väzba mladistvých (§339 TP), vyhosťovacia väzba (§441 ods.3 TP),väzby po zrušení rozhodnutí Ústavným súdom (§362e ods.1), väzba v konaniach o dovolaní alebo obnove konania (§380, § 398 ods.2, §403 TP), druhy väzieb na základe medzinárodného alebo európskeho zatýkacieho rozkazu (§494 ods. 2 TP, §505 TP, §506 TP, § 520 TP, §549ods. 2 TP, §8 ods. 1 ZEZR, §15 ZEZR, §16 ZEZR), väzba v konaní o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s trestom odňatia slobody v Európskej únií (zákon č.549/2011z.z., zákon č.221/2006 z.z.).

6231aef8b9765649d85bbeb8 middle aged man spending time jail%20(1)

Obmedzenie osobnej slobody prostredníctvom väzby môže trvať len nevyhnutný čas. Súdy a OČTK sú povinné vybavovať väzobné veci prednostne urýchlene. Základná lehota väzby v prípravnom konaní (t.j. do podania obžaloby) je 7 mesiacov. Túto lehotu je možné predĺžiť aj opakovane. Avšak celková lehota väzby v prípravnom konaní spolu s väzbou v konaní pred súdom nesmie presiahnuť:

·        pri prečine 12 mesiacov (z toho 7 mesiacov v prípravnom konaní)

·        pri zločine 36 mesiacov (z toho 19 mesiacov v prípravnom konaní)

·        pri obzvlášť závažnom zločine 48 mesiacov (z toho 25 mesiacov v prípravnom konaní).

Predĺžiť celkovú lehotu väzby možno na nevyhnutnú dobu, a to aj opakovane, ale tak aby nepresiahla 60 mesiacov.

 Novelizácia Trestného poriadku predstavuje kľúčovú zmenu, ktorá sa týka najmä dĺžky výkonu tzv. „kolúznej väzby“. Kolúzna väzba je najintenzívnejšia forma obmedzenia slobody pred rozhodnutím súdu o vine obvineného. Obvinený v kolúznej väzbe má napríklad nárok len na hodinovú prechádzku počas dňa, ktorú môže riaditeľ ústavu výnimočne predĺžiť. Pri tejto väzbe je dôležité zabrániť kontaktu obvineného s inými osobami, telefonáty a návštevy sú z dôvodu zmarenia vyšetrovania výrazne obmedzované, obvinený nemôže pracovať, má spánkovú depriváciu spôsobenú nočným budením a i.

Kolúzny dôvod väzby je v počiatočných štádiách vyšetrovania často krát opodstatnený. Problematickým sa stáva až potom, ak väzobné dôvody kolúznej väzby trvajú viac ako 48 mesiacov aj napriek skutočnosti, že väzba by mala trvať na nevyhnutný čas. Kolúzny dôvod väzby obvineného by pri tom mohli OČTK svojou činnosťou obmedziť vykonávaním včasných zaisťovacích úkonov listinných a vecných dôkazov a výsluchmi svedkov. Obmedzenie dĺžky kolúznej väzby preto nemá byť len posilnením práv obvineného, ale aj odstránením prieťahov v konaní a to tak, že relevantné procesné úkony na zabezpečenie rozhodujúcich dôkazov by OČTK vykonávali v čo najkratšom čase. Úprava dĺžky kolúznej väzby zamedzuje taktizovaniu a naťahovaniu vyšetrovania na úkor práv obvinených. Skutočnosti, ktoré vedú príslušné orgány k opätovnému uloženiu kolúznej väzby sú častokrát dôvody OČTK ako „vyšetrovanie ešte nebolo skončené alebo nutnosť vypočuť ďalších svedkov, ktorých by mohol obvinený ovplyvňovať“. Aj na základe takýchto prieťahov videl zákonodarca nutnosť novelizácie trestného poriadku práve vo vzťahu k dĺžke kolúznej väzby. Preto dĺžku jej trvania v §76 ods. 8 Trestného poriadku skrátil na päť mesiacov. Touto zmenou sa zákonodarca inšpiroval českou právnou úpravou, ktorá takto upravuje špeciálnu celkovú lehotu pre kolúznu väzbu. V súlade s týmto vzorom tu však ostala aj možnosť súdu, ako aj sudcu pre prípravne konanie na návrh prokurátora ponechať obvineného vo väzbe aj po uplynutí5-mesačnej lehoty. Uvedené je, ale možné len na základe riadne zistených skutočností prostredníctvom, ktorých sa preukáže pôsobenie obvineného na svedkov, spoluobvinených, znalcov alebo marenie objasňovaných skutočností dôležitých pre trestné konanie. Ak sa preukáže takéto správanie obvineného, alebo v prípade, že trestné stíhanie sa vedie pre trestný čin spáchaný organizovanou, zločineckou alebo teroristickou skupinou, päťmesačná lehota kolúznej väzby sa neriadi špeciálnou úpravou, ale všeobecnými ustanoveniami o väzbe. Táto výnimka sa zaviedla najmä z dôvodu, že ak obvinený takouto formou spácha trestný čin je pomerne komplikované objasniť túto trestnú činnosť.  Organizovaná kriminalita sa vyznačuje predovšetkým svojou zložitosťou a sofistikovanosťou páchateľov. Jej vyšetrovanie je založené na vykonávaní a zabezpečovaní veľkého množstva dôkazov počas trvania kolúznej väzby obvinených páchateľov, kedy je vysoko pravdepodobné, že títo páchatelia budú zámerne ovplyvňovať svedkov a mariť účel vyšetrovania.

 Problematika väzby patrí k citlivým témam najmä preto, že takýto prostriedok predstavuje najintenzívnejší zásah do ľudských práv.  Ako demokratická krajina by sme mali využívať väzbu len v nevyhnutných prípadoch v súlade s princípom ultima ratio, teda ako poslednú možnosť zásahu do ľudských práv. Namiesto takéhoto zásahu by bolo vhodné hľadať predovšetkým nové miernejšie a viac humanizované alternatívne formy nahradenia väzby, ktorými by sa mohli takéto zásahy do osobnej slobody minimalizovať a rovnako by spĺňali adekvátny účel zabezpečenia obvinených pre účely trestného konania.