Do účinnosti od 1.7.2021 vstúpila novela č.236/2021z. z., ktorou sa dopĺňa Trestný zákon o nový trestný čin „§360b- nebezpečné elektronické obťažovanie“. Na základe tejto novelizácie sa v  médiách objavili správy, že ide o zásah do práva slobody  prejavu.  Dnešná digitálna doba a najmä fakt, že pandemická situácia COVID-19, nás obmedzila na slobode sú sociálne siete perfektným nástrojom, ako tráviť  čas aspoň vo virtuálnej spoločnosti. Digitálny priestor v súvislosti so zavedením tohto trestného činu už nie je miestom, kde potenciálny páchateľ kyberšikany môže porušovať práva iných bez vyvodenia trestnoprávnej zodpovednosti.

 Sloboda prejavu je najmä teraz , keď sa  väčšina aktivít presunula do digitálneho priestoru veľmi preceňovaná. Samotný výklad tohto medzinárodne garantovaného práva, ktorý je prenesený aj do Ústavy SR čl. 26 ods.2 znie: „Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.“

Takto vyjadrené právo priznáva občanom ako aj novinárskym subjektom spracovať príspevky podľa vlastného uváženia, bez vyvodenia zodpovednosti za nepresnosti, polopravdy resp. nepravdy, ako aj zveličenie a provokáciu prijímať, vyhľadávať a rozširovať svoje pocity, myšlienky, a názory. Rovnako predstavuje kvalifikovaný nástroj na každodennú konfrontáciu v on-line priestore.

 Európsky súd pre ľudské práva vo svojich rozhodnutiach(ako napr. Kudeshkina proti RuskuMagyar Jeti Zrt proti Maďarsku,Haldiman a ostatní proti Švajčiarsku, a i.) poukázal na význam etiky pri používaní slobody prejavu.  Vyjadril názor, že v dnešnej dobe sme konfrontovaní so značným množstvom informácií. Je preto potrebné klásť dôraz na kontrolu a dodržiavanie etických pravidiel pri uverejňovaní akýchkoľvek informácií, či už verejných alebo súkromných.   Správy, ktoré sú nám prostredníctvom médií a sociálnych sieti podávané, by mali v sebe zahŕňať hodnovernosť, nezaujatosť a morálku. Vyjadrenie názoru k takýmto správam môže mať formu subjektívnej myšlienky, ako aj poznámky k myšlienkam objektívnym, ktoré tvoria podanú informáciu. Tieto názory i keď sú subjektívne by mali byť vyjadrené úprimne, v súlade s pravidlami etiky.  Sloboda prejavu má svoje synonymum a často krát sa nazýva aj super sloboda. Toto právo sa však pri nesprávnom výklade ľahko môže dostať do konfliktu s inými individuálnymi právami a slobodami jednotlivca, ako právo na súkromný život, ochranu osobnosti, ľudskej dôstojnosti, či zachovanie mravnosti.

Slobodu prejavu preto nemožno vykladať ako absolútne právo, pretože aj  článok 10 ods. 2 Európskeho dohovoru o ľudských hovorí o obmedzeniach,  ktoré jej výkon spájajú s právami a zodpovednosťou.

 Moderné demokratické štáty z dôvodu predchádzania nepokojom a zločinnosti, ako aj zachovania bezpečnosti jednotlivcov, a ochrane ich práv v dobe digitálneho veku sú nútené vytvárať obmedzenia a opatrenia vo vzťahu k tejto slobode. Internet ako verejný priestor ponúka možnosti propagovať neznášanlivosť, násilie a prevádzkuje často-krát až protiprávnu činnosť. Takéto konanie je argumentované tým, že internet je miesto slobody, ktorú nemožno obmedziť . Rovnako sociálne siete sú skvelou príležitosťou na získavanie a predávanie informácií, miestom na sebavyjadrenie myšlienok a postojov bez poznania limitov slobody prejavu. Je preto dôležité poznať tenkú hranicu našich práv a možností, ktorá je takmer nepostrehnuteľná. Práva osobnej slobody jedného sa často-krát prekrývajú s právom a osobnými slobodami druhého a v prostredí internetu tejto hranici nikto neprikladá význam.

 Pre súčasnú generáciu sú vedľajšie práva, ktoré úzko nadväzujú na slobodu prejavu. Kyber priestor je miesto, kde pod rúškom anonymity možno šíriť neoverené, nepravdivé tvrdenia, formy extrémnych prejavov voči druhým, ktoré sa následne veľmi ťažko odstraňujú.  Ak nepostačujú cielene kampane zamerané na informovanosť o rizikách, ktoré súvisia s používaním internetu a porušovaním ľudských práv, ale aj práv duševného vlastníctva, tak potom zákonodarca správne reagoval na potrebu zaviesť trestný  čin nebezpečného elektronického obťažovania tzv. kyberšikany do právneho poriadku, aby tak mohol kontrolovať a zabezpečiť ochranu dôvernosti osobných prejavov každého z nás.

62010f196489ef3d69042b94 hooded computer hacker stealing information with laptop%20(1)

 Kybernetická šikana alebo kybernetické obťažovanie predstavuje formu agresie a zneužívania sily nad jedincami prostredníctvom zastrašovania, výsmechu, vyhrážania, ale aj ubližovania. Kybernetické obťažovanie sa dotýka tak dospelých ako aj detí. Ide o trváce a opakujúce sa konanie s úmyslom škodiť inému s použitím prostriedkov elektronickej komunikácie. Kyberšikana sa stala fenoménom súčasného digitálneho sveta.  Potenciálny páchateľ ľahšie ubližuje niekomu, s kým nemá priamy kontakt, menej vníma negatívnu emóciu obete a takmer vôbec si neuvedomuje závažnosť svojho konania. Pred priamym odhalením skrýva takéhoto páchateľa zdanlivá anonymita internetového sveta.

 Kyberšikana v sebe zahŕňa viaceré formy konania aj v súvislosti s porušovaním slobody prejavu, ktoré zasahujú do základných práv jednotlivcov ako napríklad:

– vytváranie webových stránok, ktorých obsah je preplnený nevhodnými zosmiešňujúcimi a ponižujúcimi obrázkami, fotografiami alebo videami bez súhlasu obete.

– vytváranie skupín na sociálnych sieťach a blogov, kradnutie identity, rozširovanie klebiet, súkromných informácií a údajov o potenciálnej obeti.

– písanie urážlivých „komentov“ a búrlivé diskusie pod príspevkami a na nástenkách sociálnych sietí.  

 Páchateľom kyberšikany môže byť ktokoľvek bez obmedzenia veku. Najčastejším agresorom sú však mladí ľudia vo veku od  16 do 25 rokov, ktorí digitálny priestor využívajú na šírenie nepravdivých informácií, ohováranie a vysmievanie. Páchateľ má tak k dispozícií nový nástroj, ktorý je pri zneužití spôsobilý intenzívne, opakovane a preukázateľne zhoršiť kvalitu života obete, poškodiť ju v osobnom, ale aj pracovnom živote. V právnom poriadku pojem – kyberšikany – nebol samostatne vymedzený a iba niektoré jeho formy konania trestný zákon postihoval a sankcionoval.

 Kyberšikana je priama forma šikany, pri ktorej sa zneužívajú informačno – komunikačné kanále. V trestno-právnej rovine má táto forma blízko k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu ohovárania. Avšak zverejňovanie nepravdivých informácií, ktoré sú častokrát vysoko senzitívne, už  tomuto trestnému činu nezodpovedá. Taktiež má blízko aj ku trestnému činu porušenia dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy, sexuálneho obťažovania, k podpore a propagácií extrémistických skupín, ako aj ďalším trestným činom proti iným právam a slobodám. Súčasnou právnou úpravou nezamýšľal zákonodarca tieto trestné činy zduplikovať, ale vyplniť prázdne miesta medzi nimi, ako aj odstrániť výkladové nezrovnalosti.

 Na záver si treba uvedomiť, že súčasná moderná spoločnosť, ktorá má záujem na úspešnom fungovaní v tejto rýchlo meniacej sa dobe, by mala poznať zdroje a možnosti, ktoré sa jej ponúkajú. Podmienky nášho  ďalšieho vývoja, ktorým by sa mohli aj adekvátne upravovať medziľudské vzťahy s okolitým prostredím treba postaviť na etickom základe a morálnych hodnotách. Novozavedený trestný čin nebezpečného elektronického obťažovania je reakciou na spoločensky nebezpečné konanie, ktoré nebolo doteraz trestnoprávne postihované.  Výklad tohto trestného činu má veľmi úzky vzťah k slobode prejavu. Konaním, ktorým sa napĺňa skutková podstata kyberšikany nie je a ani nemôže byť porušením slobody prejavu, pretože toto ústavné právo v sebe nenesie absolútne právo, ale aj limity, ktoré ho obmedzujú. Práve tieto obmedzenia hovoria o povinnosti a zodpovednosti ochraňovať demokratickú spoločnosť a jej morálku, predchádzať zločinnosti a brániť zneužívaniu informácií.  Formy konania, ktorými sa porušujú ľudské práva sú prenesené do právnych poriadkov, preto bolo správne a  na mieste, ak zákonodarca v tejto dobe, kedy sa digitálny priestor nezastaviteľne rozširuje, zaviedol takýto trestný čin aj do nášho právneho poriadku.