Od marca 2022 sa na úseku cestnej premávky stali účinnými viaceré kardinálne zmeny. Pravdepodobne najpertraktovanejšia z nich má dosah najmä na účastníkov cestnej premávky vo (väčších) mestách, ktoré nedisponujú dostatočným počtom parkovacích miest, a ktoré parkovanie vo svojich zónach regulujú. Žiaduce je upriamiť pozornosť tiež na ďalšiu vybranú zmenu, ktorá sa stala účinnou v rovnakom časovom období, t.j. od 01. marca 2022 a rovnako aj na zmenu, ktorá bola odprezentovaného dátumu spôsobilá tešiť azda nielen vlastníkov či držiteľov vozidiel evidovaných na území našej republiky. 

I.  Zákaz parkovania na chodníkoch alebo pre peších sen, no na druhej strane pre motoristov nočná mora

               V prvom rade si dovoľujeme poukázať na legislatívnu zmenu vykonanú čl. I. bodom 9 zákona č. 508/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 508/2021 Z. z.“ a „zákon o CP“), ktorou bolo upravené ustanovenie § 52 ods. 2 zákona o CP nasledovne:

„Iní účastníci cestnej premávky než chodci nesmú chodník používať; to neplatí pre cyklistov podľa § 55 ods. 1,pre vodičov samo vyvažovacieho vozidla podľa § 55a ods. 2, ak dopravnou značkou alebo dopravným zariadením je určené inak alebo ak ide o zastavenie alebo státie bicykla alebo motocykla, pri ktorom ostane súvislá voľná šírka chodníka najmenej 1,5 m.“

               Predmetnou legislatívnou zmenou tak bol zo zákona o CP vypustený nasledovný text vyznačený úvodzovkami:

Iní účastníci cestnej premávky než chodci nesmú chodník používať; to neplatí, ak dopravnou značkou alebo dopravným zariadením je určené inak alebo ak ide o zastavenie alebo státie „vozidla s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3 500 kg na okraji chodníka priľahlého k ceste, pri ktorom ostane súvislá voľná šírka chodníka najmenej 1,5 m okrem zóny s dopravným obmedzením spočívajúcim v zákaze zastavenia alebo státia a zóny s plateným alebo regulovaným státím. Pri zastavení alebo státí podľa prvej vety možno vchádzať na chodník a vychádzať z neho len v mieste zastavenia alebo státia vozidla a nemožno pritom prekonávať zábrany chrániace chodník pred zastavením alebo státím vozidiel. V zóne s dopravným obmedzením spočívajúcim v zákaze zastavenia alebo státia a v zóne splateným alebo regulovaným státím je však na chodníku povolené zastavenie alebo státie bicykla (…).“

               Uvedenou novelou zákona o CP tak bolo zrušené „paušálne“ oprávnenie vodičov vozidiel s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3 500 kg, tzn. najmä vozidiel kategórie M1 a N1, ktoré sú v cestnej premávke pri bežných presunoch z bodu A do bodu B využívané najviac, uviesť vozidlo do pokoja (zastaviť alebo stáť s takýmto vozidlom) na chodníku, resp. na jeho časti, s tým obmedzením, aby chodník ostal vždy súvisle voľný v šírke najmenej 1,5 m.

               Pre bežných vodičov osobných motorových vozidiel to teda znamená, že zvyk parkovať na akomkoľvek chodníku (či jeho časti), ktorého stavebnotechnické riešenie a šírka to umožňuje, už je v tomto čase contra legem, tzn.v rozpore so zákonom o CP. Samozrejme nemusí tomu tak byť vždy a všade, nakoľko už aj v čase prijatia tejto legislatívnej zmeny, ev. v čase, kedy nadobudla účinnosť, jestvovali miesta, ulice alebo min. ich časti, kde je parkovanie na chodníkoch povolené dopravnou značkou (zvislou či vodorovnou) alebo dopravným zariadením v zmysle vyššie citovaného ust. §52 ods. 2 zákona o CP a ust. § 60 a nasl. zákona o CP v spojitosti príslušnými vykonávacími predpismi (v tomto čase už najmä vyhláškou Ministerstva vnútra SR č. 30/2020 Z. z. o dopravnom značení), kde sa teda aj za súčasného stavu uplatňuje výkladové derogačné pravidlo lexspecialis derogat legi generali.

               V tejto súvislosti sa javí byť žiaduce poukázať na fakt, že povolenie parkovania na chodníkoch mala Slovenská republika formou zákona upravené ako jediná európska krajina (od roku 2009), pričom sa malo jednať len o dočasnú právnu úpravu, ktorá podľa názoru výraznej časti verejnosti znižovala bezpečnosť aj dôstojnosť pohybu chodcov, a najmä zdravotne znevýhodnených osôb odkázaných na invalidný vozík, resp. rodičov s detskými kočíkmi, ktorí mnohokrát nemali inú možnosť, ako „zísť“ z chodníka na priľahlú cestu len kvôli tomu, že legislatívna úprava o zanechaní min. prechodnej šírky chodníka nebola bezohľadnými vodičmi motorových vozidiel parkujúcimi tieto vozidlá na chodníkoch dodržiavaná.

               Keďže na Slovensku je v súčasnosti i naďalej preferovaná individuálna automobilová doprava (na čom má v terajšej dobe podiel iste aj ochrana vlastného zdravia, neustále kolabujúca a nespoľahlivá verejná hromadná doprava, ale tiež len prosté pohodlie jednotlivcov), s prezentovanou zmenou zákona o CP vznikli „vrásky na čele“ nejednému z nás.

               Zaujímavá je skutočnosť, že naším hlavným mestom, Bratislavou, sa denne pohybuje viac ako600 000 motorových vozidiel, a teda dennodenne sa stáva presýtenou automobilmi, pričom veľká časť vodičov týchto vozidiel má záujem na území hlavného mesta parkovať.

               Problém parkovania tu však nevznikol zo dňa na deň, k čomu sa vyjadril napr. aj starosta mestskej časti Bratislava-Nové Mesto, Rudolf Kusý, ktorý pripomenul, že táto mestská časť bola budovaná aj v 30. a 40. rokoch min. storočia v dobe, kedy sa parkovacie miesta neplánovali.[1]V tomto smere sa vyjadril tiež starosta mestskej časti Bratislava-Ružinov, Martin Chren, ktorý konštatoval, že „Mnohé naše sídliská vznikli v 50. a 60.rokoch, keď sa parkovanie neriešilo. Už s parkovaním na chodníkoch je na nich dvakrát až trikrát menej parkovacích miest, ako by malo byť podľa dnešných noriem.“[2]             

V minulosti teda neexistovala povinnosť k vystavovaným bytom či všeobecne budovám myslieť aj na parkovacie miesta. Z dôvodu neustále sa prehlbujúceho problému s parkovaním (najmä vo veľkých mestách) u nás od novembra2011 platí, že ku každému novo vystavovanému jednoizbovému bytu musí byť postavené jedno parkovacie miesto, k dvojizbovému jeden a po parkovacieho miesta a k troj a viac izbovému bytu dve parkovacie miesta, a to podľa STN 73 6110.

6231b525cb698b8667ee21b3 no auto parking sign street city min

               Vrátiac sa k samotnému nadobudnutiu účinnosti predmetnej novely zákona o CP treba upriamiť pozornosť na skutočnosť, že proti tejto zmene sa ohradila veľká časť samospráv (obcí), pričom starostovia mestských častí Bratislavy v posledných týždňoch analyzovali rozsah potrebných zmien v doprave a značení, pričom spoločne s Úniou miest Slovenska navrhujú, aby zákaz parkovania na chodníkoch začal platiť najneskôr od 14. apríla 2023, nakoľko sú presvedčení, že do tohto času by potrebné  zmeny (určenie vhodných miest na parkovanie na chodníkoch a následné osadenie dopravných značení či  zariadení) na našich uliciach uskutočniť dokázali.[3]V zmysle uvedeného bol už na pôde Národnej rady SR skupinou poslancov predložený návrh zákona o CP, ktorým by bolo obciam (a mestám) umožnené získať čas na vyriešenie nedostatku parkovacích miest, pričom autá by mohli v prechodnom období parkovať aj na chodníku, a to podľa pravidiel účinných do konca februára 2022. Prechodné obdobie by malo trvať do konca marca 2024.

               Pre zaujímavosť si dovoľujeme poukázať na stanovisko jedného z našich krajských miest, a to Trenčína, ktorého hovorkyňa, Erika Ságová, sa vyjadrila nasledovne: „Schvaľujeme, že zákon umožňujúci parkovanie na chodníkoch, bol konečne zrušený a že od 1. marca 2022 sa postupne chodníky opäť vrátia tým, ktorým patria – chodcom (…).“[4]K prezentovanému stanovisku doplnila, že „Trenčín má na väčšine sídlisk fungujúcu reguláciu parkovania a miesta, kde sa na chodníkoch môže parkovať, sú vyznačené zvislým aj vodorovným dopravným značením. Mimo zóny s regulovaným parkovaním sú zväčša štvrte s rodinnými domami a úzkymi chodníkmi, na ktorých sa parkovať nemôže ani v súčasnosti, autá parkujú na ceste alebo vo dvoroch. V súvislosti so zmenou zákona teda neočakávame výrazné problémy. Väčšina Trenčanov sú slušní ľudia a neparkujú na miestach určených pre peších. Samozrejme, nájdu sa aj takí, ktorých zákon o cestnej premávke nezaujíma a tí budú parkovať ako sa im chce aj po zmene zákona. Tých bude riešiť mestská polícia.“[5]

               Na záver tejto časti článku je vhodné upriamiť pozornosť aj na skutočnosť, že rozobranú problematiku zákazu parkovať na chodníkoch (ale aj ďalšie zmeny prijaté zákonom č. 508/2021 Z. z.) podporilo 133 z prítomných 134 poslancov Národnej rady SR, ktorí hlasovali podľa svojho najlepšieho svedomia a presvedčenia (ako im káže dikcia čl. 73 ods. 2 Ústavy SR) a týmto posunuli Slovensko aj v doprave do 21. storočia. Podpora všetkých strán naprieč politickým spektrom nie je často vídaná, o to vzácnejšie je uvedené množstvo poslancov Národnej rady SR, ktorí túto novelu podporili. 

II. Spresnenie bočného odstupu najmä pri predchádzaní zraniteľných účastníkov cestnej premávky

               Vo vzťahu k precizovaniu minimálneho bezpečného odstupu pri predchádzaní vodiča malého motocykla, cyklistu alebo chodca na konkrétnu vzdialenosť poukazujeme na ust. § 15 ods. 3 zákona o CP, ktoré bolo čl. I. bodom 3 zákona č.508/2021 Z. z. doplnené a v súčasnej dobe (s účinnosťou do 01.marca 2022) znie nasledovne:

„Vodič nesmie pri predchádzaní ohroziť ani obmedziť vodiča vozidla, pred ktoré sa po predídení zaraďuje; pritom je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Pri predchádzaní musí vodič zachovávať dostatočný bočný odstup od predchádzaného vozidla; pritom je povinný prihliadať najmä na rýchlosť, druh svojho i predchádzaného vozidla, poveternostné podmienky a stav a povahu vozovky. Dostatočný bočný odstup pri predchádzaní vodiča malého motocykla, cyklistu alebo chodca je spravidla najmenej 1 m pri najvyššej dovolenej rýchlosti do 50 km/h a 1,5 m v ostatných prípadoch.“

               Ako sa uvádza vo všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 508/2021Z. z.: „Predbiehanie (predchádzanie) je dynamický jazdný úkon, vykonávaný v pohybe, za jazdy, pri ktorom zvyčajne dochádza aj k vybočeniu zo smeru jazdy, a je teda potrebné zohľadniť viaceré faktory, aby bolo predbiehanie bezpečné a nikoho neohrozilo. Jedným z kľúčových aspektov bezpečného predbehnutia je dodržanie dostatočného bočného odstupu od predbiehaného vozidla.“ Z identifikovanej dôvodovej správy ďalej vyplýva, že dodržanie zákonom určenej vzdialenosti od predchádzaného vozidla by v zásade malo reflektovať na samotné dosiahnutie cieľa a to zvýšenia bezpečnosti cestnej premávky vo vzťahu k zraniteľným účastníkom cestnej premávky, pričom exaktné vyjadrenie tejto vzdialenosti však nemožno brať absolútne, ale skôr ako odporúčanie, pričom prioritné je to, aby nedošlo k stretu s predchádzaným (zraniteľnejším) účastníkom cestnej premávky a tak nedošlo k fatálnym následkom na živote a zdraví účastníkov cestnej premávky. Minimálny bočný odstup od predchádzaného účastníka cestnej premávky je definovaný prostredníctvom číselného vyjadrenia napr. aj v Nemecku, Španielsku, Francúzsku, Belgicku.

               Ratio legis prijatia tejto právnej normy vychádza teda najmä z faktorov vplývajúcich na dostatočnosť bočného odstupu vyplývajúceho do času prijatia tejto spresňujúcej normatívnej úpravy len zo všeobecných pravidiel cestnej premávky, pričom cieľom zmeny je stanoviť dostatočný bočný odstup, ktorý by všeobecne zabezpečoval to, aby  nedochádzalo k ohrozeniu, resp. obmedzeniu predbiehaného účastníka cestnej premávky. Najmä z preventívnych a edukačných dôvodov sa javilo byť žiaduce, aby boli základné faktory, ktoré musia vodiči pri predchádzaní zohľadniť, explicitne uvedené priamo pri samotnom pravidle o cestnej premávke.

               V osobitnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 508/2021 Z. z. sa uvádza, že bočný odstup závisí najmä od (i) rýchlosti vozidla (iný odstup sa vyžaduje pri rýchlosti 30 km/h a iný pri rýchlosti 90 km/h), (ii) vozidiel (je rozdiel, ak motocyklista predchádza osobné motorové vozidlo a je rozdiel, ak vodič nákladného motorového vozidla predbieha cyklistu), (iii) poveternostných podmienok (slnečné počasie vs. hmla, poľadovica, mokrá vozovka) a od (iv) stavu a povahy vozovky (je rozdiel predbiehať na dvojpruhovej smerovo rozdelenej vozovke a na úzkej ceste s rozbitou krajnicou). Výslovné uvedenie týchto základných kritérií bočného odstupu zlepší povedomie vodičov o tomto dôležitom aspekte predchádzania, čím môže napomôcť zvýšiť bezpečnosť cestnej premávky.

               Prijatou zmenou sa teda zaviedli konkrétne minimálne hodnoty bočného odstupu pri predchádzaní malého motocykla (s max. rýchlosťou do 45 km/h a objemom motora do50 cm3, čiže napr. mopedu a skútra), cyklistu a chodca, ktoré do času prijatia tejto novely v zákone upravené neboli. Podotýkame, že táto právna úprava zavádza minimálne vzdialenosti, ktoré nie sú zakotvené absolútne, čiže ak pri zohľadnení všetkých aspektov danej situácie bude potrebné predbiehať napríklad cyklistu s väčším bočným odstupom, predbiehajúci vodič sa nebude môcť účinne brániť (zbaviť sa zodpovednosti liberáciou) tým, že dodržal predpísanú minimálnu vzdialenosť, ak došlo k reálnemu ohrozeniu cyklistu. Na druhej strane, priamo v uvedenej dôvodovej správe sa píše, že stanovený minimálny odstup nie je obligatórny, čo znamená, že za bežných okolností by sa mala v zásade dodržať minimálna vzdialenosť 1,5 m, resp. 1 m, no pri niektorých atypických situáciách však táto zachovaná byť nemusí, a to napr. pri rozbiehaní sa na svetelne riadených križovatkách, pri predbiehaní cyklistu idúceho v cyklistickom pruhu alebo ochrannom pruhu pre cyklistov a pod. 

III. Posunutie účinnosti zmien súvisiacich s prideľovaním EČV

               Už začiatkom minulého roka sa mnohí motoristi potešili avizovaným zmenám ohľadom nového spôsobu prideľovania tabuliek s evidenčným číslom vozidla (ďalej len „EČV“),ktoré mali byť pôvodne účinné rovnako ako vyššie uvedené zmeny už od marca2022. Po najnovších úpravách však navrhované zmeny začnú platiť až od 01.januára 2023.

               Tieto zmeny sú navrhované zákonom č. 128/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Nakoľko táto novela ešte stále nenadobudla účinnosť, dovoľujeme si len heslovito upriamiť pozornosť na najzásadnejšie zmeny ohľadom prideľovania tabuliek s EČV:

EČV bude môcť byť viazané stále na jedno rovnaké vozidlo, pričom v prípade zmeny držiteľa vozidla si bude môcť žiadateľ tabuľky s EČV ponechať na vozidle a nový držiteľ si ich nebude musieť meniť za nové podľa svojej administratívnej príslušnosti k okresu. Jedno vozidlo tak bude môcť mať počas celej doby prevádzky jedny tabuľky s EČV a nebude pritom záležať na okrese, do ktorého sa vozidlo eviduje. V praxi to bude znamenať, že po nadobudnutí účinnosti tejto legislatívnej zmeny už nebudeme vedieť na prvý pohľad identifikovať, k akému okresu konkrétne vozidlo (a jeho držiteľ) prináleží.

EČV sa stane prenositeľným na iné vozidlo, čím predkladatelia tejto novely mysleli aj na držiteľov vozidiel, ktorí by si mali záujem k ich vozidlu pôvodne pridelené tabuľky s EČV ponechať, a tak by si mohli pri scudzení vozidla tieto zaevidovať (pripevniť) na svoje iné, napr. novonadobudnuté vozidlo. Takto si bude môcť držiteľ ponechať ním držané pôvodné tabuľky s EČV najdlhšie jeden rok bez toho, aby boli pridelené inému vozidlu. Ak v rámci tejto lehoty nebudú pridelené žiadnemu vozidlu alebo nebudú odovzdané, budú sa evidovať ako stratené (nastane zákonná fikcia o ich strate).

Len pre doplnenie na záver uvádzame, že nový formát EČV už nebude vôbec reflektovať skratky okresov. Pôjde o tvar AA000AA, pričom prvým takto novo vydaným EČV bude AA001AA. Ďalšie vydané tabuľky s EČV pôjdu podľa číselného poradia a neskôr budú postupovať aj písmená. Naďalej bude možnosť výberu vlastnej poznávacej značky, pričom v platnosti ostanú nezmenené podmienky ako doteraz. Tie majú obmedzenia najmä v prípade osobitných alebo zvláštnych EČV, diplomatických vozidiel a pod.

        Pozitívom tejto legislatívnej zmeny je aj skutočnosť, že pôvodný držiteľ vozidla už nebude musieť odhlasovať vozidlo na príslušnom dopravnom inšpektoráte podľa miesta trvalého pobytu a mať so sebou prítomného nového majiteľa alebo jeho splnomocnenca. Rovnako potom nebude musieť nový držiteľ vozidla prihlásiť prepisované vozidlo vo svojom okrese a príp. aj meniť EČV. Po novom sa prihlásenie a odhlásenie vozidla bude môcť vykonať „jednou návštevou, pod jednou strechou“ na hociktorom dopravnom inšpektoráte.

[1]In: https://bratislava.dnes24.sk/mestske-casti-vyzyvaju-na-toleranciu-nevolajte-policiu-na-kazde-zle-zaparkovane-auto-411253.

[2] Ibidem.

[3]In: https://www.bratislavskenoviny.sk/samosprava/70254-magistrat-navrhujeme-aby-zakaz-parkovat-na-chodnikoch-zacal-platit-skor.

[4]In: https://podkapotou.zoznam.sk/cl/1005027/2273295/V-Trencine-sa-zo-zakazu-parkovania-tesia–Chodniky-budu-konecne-patrit-chodcom.

[5]Ibidem.

Hodnotenie