Vo verejnosti je celkom nesporné, že vývoj umelej inteligencie (AI) za posledné roky pokročil míľovými krokmi, pričom programy na báze AI dnes už zvládajú širokú paletu činností, a to od bežných úkonov až po rôzne náročné  kreatívne procesy. Táto skutočnosť so sebou prináša úplne nové problémy aj na poli práva, konkrétne najmä eventuálne patentové práva AI (rodiace sa z ich vynálezcovskej myšlienky). Do histórie práva duševného vlastníctva sa v júli 2021 zapísal Juhoafrický patentový úrad, ktorý vydal patent, v ktorom bol ako pôvodca vynálezu vôbec prvýkrát uvedený systém umelej inteligencie (AI).

Zmienený vynález si dal prihlásiť Stephen Thaler, ktorý je vynálezcom systému AI s názvom Dabus (device for the autonomous bootstrapping of unified sentience), a totak, že do patentových prihlášok, podaných v rokoch 2018 a 2019celkovo na 17 patentových úradoch po celom svete, vrátane USA, Číny, Japonska, Indiea Európskej únie (EÚ), označil ako autora vynálezu práve AI Dabus. Takto podané prihlášky boli zamietnuté na každom príslušnom patentovom úrade, okrem vyššie uvedeného prípadu Juhoafrického patentového úradu, ktorý zapísal tento patent, v skratke opísaný ako nádoba na potraviny využívajúca fraktálne vzorce na vytváranie jamiek a vydutín na jej bokoch. Jedná sa o novú konfiguráciu navrhnutú pre baliarenský priemysel, ktorá umožňuje kontajnerom do seba tesnejšie zapadnúť, čím sa zefektívňuje preprava takýchto nádob.

S dôrazom na legislatívu EÚ týmto prípad umelej inteligencie Dabus v komparácii s vykonaním zápisu predmetného patentu v Juhoafrickej republike dokazuje, že v našej aktuálnej európskej legislatíve túto otázka absentuje. Európsky patentový úrad totiž takto podanú prihlášku s číslom EP 18 275 163 zamietol s odôvodnením ,že dôraz treba klásť na skutočnosť, že podľa stále platného a účinného práva Európskej únie môže byť vynálezcom, ev. autorom len fyzická osoba, teda inak povedané človek. Samotné autorstvo či vynálezcovstvo totiž so sebou prináša celý rad právnych dôsledkov a vynálezca musí disponovať právnou subjektivitou. Rovnako rozhodol aj v ďalšom prípade, kde bol ako vynálezca označený  systém AI Dabus (č. prihlášky EP 18 275 174:vynález zariadenia a metódy na vytvorenie svetelných signálov, ktoré sú schopné prilákať optickú pozornosť).


JUDr. Roman
Hriadel ml.

Managing partner

JUDr. Pavol
Heger

Partner

JUDr. Michaela
Husárová

Advokátsky koncipient

Stephen Thaler, výkonný riaditeľ spoločnosti Imagination Engines sa segmentu AI venuje dlhodobo, pričom samotný Dabus vyvíjal viac ako jednu dekádu, pričom poznamenáva, že on systému AI Dabus iba naakumuloval databázu všeobecnými znalosťami či informáciami z rôznych oblastí,  pričom práve na základe tejto skutočnosti sa rozhodol, že v patentových prihláškach uvedie ako pôvodcu (autora) práve tento systém AI. Pán Thaler v tomto procese figuroval ako majiteľ zapisovaných patentov a „quasi zamestnávateľ“ AI Dabus.

 Rozhodnutia Európskeho patentového úradu (patentového orgánu pôsobiaceho v rámci Európskej únie) svoje odôvodnenia nezapísať takto prihlásené patenty opierajú o článok 81 Európskeho patentového dohovoru (EPD), podľa ktorého: „V európskej patentovej prihláške musí byť určený pôvodca vynálezu (…).“ Podľa článku60 ods. 1 EPD má právo na európsky patent totiž len pôvodca vynálezu alebo jeho právny nástupca.

6282022c94252182c2ba742a ob

Odvolací právny senát Európskeho patentového úradu odôvodnil svoje rozhodnutia J 8/20 a J 9/20vo veci prihlášok vynálezcu AI Dabus v decembri 2021 vo svojom Tlačovom komuniké nasledovne:

V oboch prípadoch vystala fundamentálna otázka, či prihlasovateľ európskeho patentu vôbec môže označiť za pôvodcu vynálezu stroj s umelou inteligenciou, ktorý nemá právnu spôsobilosť, tzn. nie je subjektom práv a povinností. Prihlášky označujúce systém umelej inteligencie Dabus za pôvodcu vynálezu boli podané vo viacerých jurisdikciách, vrátane práva Európskej únie, tzn. Európskemu patentovému úradu. Prihlasovateľ v konkrétnom prípade tvrdil, že vynálezy boli vytvorené autonómne systémom AI Dabus. Podľa článku 81 EPD v spojitosti s pravidlom 19 ods. 1 EPD je označenie pôvodcu vynálezu nevyhnutnou formálnou požiadavkou prihlášky, pričom posúdenie tejto formálnej požiadavky prebieha pred a nezávisle od vecného prieskumu (prejudiciálne) a nezahŕňa žiadnu úvahu v tej rovine, či predmet prihlášky vynálezu spĺňa požiadavky jeho patentovateľnosti.“[1]

 V kontexte k vyššie uvedenému právnemu názoru Európskeho patentového úradu vychádzajúceho z legislatívy EÚ sa na tomto mieste javí byť žiaduce poukázať na Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. októbra 2020 o právach duševného vlastníctva v súvislosti s rozvojom technológií umelej inteligencie [2020/2015(INI)], podľa ktorého:

„(…) umelá inteligencia a súvisiace technológie vo veľkej miere závisia od už existujúceho obsahu a veľkého objemu údajov (…); berie na vedomie bielu knihu Komisie o umelej inteligencii– európsky prístup k excelentnosti a dôvere a Európsku dátovú stratégiu; zdôrazňuje, že prístupy, ktoré sa v nich uvádzajú, by mohli prispieť k uvoľneniu potenciálu umelej inteligencie sústredenej na človeka v EÚ; konštatuje však, že Komisia nerieši otázku ochrany práv duševného vlastníctva v súvislosti s rozvojom umelej inteligencie a súvisiacich technológií, a to napriek zásadnému významu týchto práv; zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť spoločný európsky dátový priestor, a domnieva sa, že používanie tohto priestoru bude zohrávať významnú úlohu pri inováciách a tvorivosti v hospodárstve Únie, ktoré by sa mali stimulovať; zdôrazňuje, že Únia by mala zohrávať zásadnú úlohu pri stanovovaní základných zásad pre vývoj, zavádzanie a používanie umelej inteligencie bez toho, aby brzdila jej pokrok alebo zabraňovala hospodárskej súťaži (…).“

Záverom konštatujeme, že totožný právny rámec práv duševného vlastníctva (ako vyvstáva z legislatívy EÚ a vyššie rozobraných rozhodnutí Európskeho patentového úradu vo veci „AI Dabus“) platí tiež v podmienkach Slovenskej republiky, pričom v tejto súvislosti per analogiam poukazujeme na ust. § 13  ods. 1 zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov, podľa ktorého: „Autor je fyzická osoba, ktorá dielo vytvorila.“

[1] Parafrázované z https://www.epo.org/law-practice/case-law-appeals/communications/2021/20211221.html

Hodnotenie