Na úvod príspevku je potrebné poznamenať, že predmetná novela sa vzťahuje na právnu úpravu trestných činov týrania zvierat a zanedbania starostlivosti o zvieratá. Súčasná trestnoprávna úprava už nejaký čas nie je postačujúca a právo by malo reflektovať objektívny stav, nie ho ignorovať. A nakoľko aj ľudská spoločnosť reagovala v histórii na nové poznatky, je teda nevyhnutnosťou práva reagovať tiež. Predmetná novela je významná predovšetkým tým, že  oproti súčasnej právnej úprave sprísňuje trestný postih páchateľov uvedeného trestného činu, pričom reaguje na rastúci počet prípadov týrania zvierat a na organizovanie zápasov zvierat.

V súčasnosti s platnosťou do 31.10.2020 je trestný čin týranie zvierat (§ 378) a trestný čin zanedbanie starostlivosti o zvieratá (§ 378a) upravený v deviatej hlave osobitnej časti Trestného zákona, ktorá má názov Trestné činy proti iným právama slobodám. Od 01. novembra 2020 však dochádza k zmene a tieto trestné činy sa presúvajú medzi Trestné činy proti životnému prostrediu do nových ustanovení § 305a a § 305b, ktoré sú upravené v šiestej hlave osobitnej časti Trestného zákona s názvom Trestné činy všeobecne nebezpečné a proti životnému prostrediu. Čo znamená, že presunom daným trestných činov do inej hlavy trestného zákona sa zvieratám poskytne výraznejšia ochrana v hierarchii chránených hodnôt.

Dávame do pozornosti, že zvieraťom na účely nových ustanovení Trestného zákona, teda na účely § 305a až 305c sa rozumie pes, mačka, hospodárske zviera podľa osobitného predpisu a chránený živočích podľa osobitného predpisu držaný v zajatí.

Nový § 305a Trestného zákona – Týranie zvierat

Nové ustanovenie § 305a Trestného zákona, ktoré prináša novela zavádza prísnejší postih za konanie uvedené v základnej skutkovej podstate trestného činu tyrania zvierat, a to z pôvodných dvoch rokoch na šesť mesiacov až tri roky. To znamená, že novela v porovnaní s doterajšou právnou úpravou ustanovuje okrem hornej hranice trestnej sadzby aj dolnú hranicu trestnej sadzby. Uvedené je pravdepodobne reakciou na aplikačnú prax, nakoľko v prevažnej väčšine prípadov sa doteraz konanie definované v trestnom čine týrania zvierat pri prvopáchateľoch kvalifikovalo ako priestupok, prípadne sa aplikoval inštitút podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody.

5f95c60ce0099b5e74121556 dog 838281 1920

Nový § 305b Trestného zákona –Zanedbanie starostlivosti o zviera

Nové ustanovenie § 305b zavádza, aby bolo možné postihovať páchateľa za daný trestný čin, ak sa ho dopustí čo i len na jednom zvierati, nakoľko v doterajšej právnej úprave šlo o zanedbanie starostlivosti o zvieratá, nie o zviera.

Taktiež do základnej skutkovej podstaty tohto trestného činu bol doplnený nový znak, ktorým je postihnutie v posledných 24 mesiacoch„hoci bol za obdobný čin v predchádzajúci dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý“, čiže pre túto trestnú zodpovednosť sa vyžaduje recidíva, pričom za postihnutie sa bude považovať tak odsúdenie v trestnom konaní, ale aj postih v priestupkovom konaní.

Rovnako sa ustanovenie doplní o odsek 2, o kvalifikovanú skutkovú podstatu, ktorá bola analogicky prevzatá z trestného činu týrania zvierat, v znení ktorého: „Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)na viacerých zvieratách,

b)verejne alebo na mieste prístupnom verejnosti,

c)na zvierati osobitne chránenom zákonom, alebo

d)závažnejším spôsobom konania.“

Okrem uvedeného, v kvalifikovanej skutkovej podstate tohto trestného činu sa vylúčilo zohľadňovanie recidívy, a teda vyvodzovanie trestnej zodpovednosti podľa odseku2 nebude podmienené recidívou.  

Nový § 305c Trestného zákona –Organizovanie zápasov zvierat

Predmetná novela viditeľne reaguje na organizovanie zápasov zvierat, keďže súčasná právna úprava v danej oblasti na úrovni trestného práva absentuje, čo má za následok slabú, priam až nemožnú postihnuteľnosť páchateľov organizujúcich zápasy zvierat.

V súčasnosti, je v zákone č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti upravené, jednak zákaz chovu zvierat, predovšetkým psov na účely zápasov za účelom zisku a jednak zákaz štvania zvieraťa proti zvieraťu pod hrozbou pokuty, problematické je však páchateľovi uložiť pokuty za tieto predmetné delikty, nakoľko páchateľ musí byť pristihnutý pri čine, t.j. keď štve zviera proti zvieraťu a/alebo príma za túto aktivitu odplatu.

Na záver dávame ešte do pozornosti, že novelizuje sa súčasne aj zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb, v rámci ktorého sa dopĺňa taxatívny výpočet trestných činov o trestné činy uvedené vyššie, najmä z dôvodu, že častými páchateľmi trestných činov v oblasti týrania zvierat sú právnické osoby.  

Nepochybne, cieľom týchto ustanovení je poskytnúť trestnoprávnu ochranu morálnemu princípu, ktorý vychádza z poznania, že zvieratá sú živými tvormi schopnými pociťovať bolesť a utrpenie a zaslúžia si pozornosť, starostlivosť a najmä ochranu zo strany človeka.