Kryptomena sa v súčasnosti stala akýmsi investičným fenoménom, ktorý umožňuje investovať ľahko komukoľvek, kedykoľvek a  kdekoľvek. Samotný pojem kryptoaktívumje definované veľmi všeobecne. Návrh Európskej komisie o trhu s kryptomenami tzv. MiCA definuje kryptoaktívum ako: „digitálne vyjadrenie hodnoty alebo práv, ktoré možno prenášať a elektronicky uchovávať s použitím technológie distribuovanej databázy transakcií alebo podobnej technológie“. Európska centrálna banka túto digitálnu hodnotu vníma ako alternatívu, ktorá môže byť za určitých okolností použitá ako peniaze. 

 Slovenská republika definovala kryptomenu v metodickom usmernení Ministerstva financií Slovenskej republiky z roku 2018, a to v súvislosti s predajom kryptomeny a zdanenia príjmu. Toto usmernenie definuje kryptomenu ako: „digitálneho nositeľa hodnoty, ktorý nie je vydaný ani garantovaný centrálnou bankou ani orgánom verejnej moci, ani nie je nevyhnutne naviazaný na zákonné platidlo, nemá právny status meny alebo peňazí, ale je akceptovaný niektorými fyzickými alebo právnickými osobami ako platobný prostriedok a ktorý možno prevádzať, uchovávať alebo s ním elektronicky obchodovať.

Obchodovanie s touto virtuálnou hodnotou nie je našim právnym poriadkom zakázaná, z čoho vyplýva, že takéto obchodovanie je dovolené. Takéto obchodovanie v našich zemepisných šírkach je však bez kontroly, nakoľko nemáme žiadnu inštitúciu, ktorá by dohľad nad obchodovaním s kryptomenou zastrešovala. 

Kryptomena z dôvodu absencie legálnej definície vo vzťahu k majetkovej hodnote predstavuje tzv. „inú majetkovú hodnotu“. Iná majetková hodnota nemá v našom právnom poriadku ustálenú definíciu. Za inú majetkovú hodnotu považujeme objekty, ktoré nie sú ani vecou ani právom, ako napr. aj obchodný podiel alebo ochranná známka. Avšak takýto objekt je možné oceniť v peniazoch. Povaha kryptomeny viaže na seba existenciu určitých práv a povinností, a to napríklad, že kryptomena je spôsobilá byť predmetom záložného práva, dedenia, a bezpodielového spoluvlastníctva manželov. 

Kryptomeny sú rovnako spôsobilé v oblasti tvorby základného imania obchodnej spoločnosti a to formou nepeňažného vkladu. Obchodný zákonník stanovuje povinnosť určenia hodnoty nepeňažného vkladu na základe znaleckého posudku. V prípade existujúcej obchodnej spoločnosti je možné navýšiť kryptomenou aj základné imanie. Pri takomto navýšení sa postupuje rovnako ako pri akomkoľvek inom navýšení základného imania nepeňažným vkladom a to rozhodnutím valného zhromaždenia/jediného spoločníka. Aj tu platí, že kryptomenu je nutné vopred ohodnotiť znaleckým posudkom. Volatilita kryptomeny pri zvyšovaní základného imania sa však nezohľadňuje, nakoľko je nelogické, že pri kolísaní hodnoty by sa mala zakaždým prepisovať aj hodnota základného imania. Kolísavá hodnota sa však odrazí pri určení výšky likvidačného zostatku. Volatilita predstavuje mieru kolísania hodnoty aktíva alebo jeho výnosovej miery. 

6281fa31367d39d627762b9c golden bitcoin mail hands min

Služby týkajúce sa poskytovania kryptoaktív, nie sú ako už bolo vyššie spomenuté regulovanou činnosťou, nakoľko nepodliehajú dohľadu Národnej banky Slovenska ani inej inštitúcií. Na poskytovanie služieb súvisiacich s kryptoaktívami preto nie je potrebné povolenie NBS. Od roku 2021 sú na Slovensku v platnosti dva predmety podnikania a to poskytovanie služieb zmenárne virtuálnej meny a poskytovanie služieb peňaženky virtuálnej meny.  Prvú činnosť poskytuje osoba, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti ponúka alebo vykonáva obchod s kryptomenou, ktorých predmetom je nákup kryptomeny za eurá alebo cudziu menu alebo predaj kryptomeny za eura alebo cudziu menu. Druhú činnosť poskytuje osoba, ktorý poskytuje služby na ochranu súkromných kryptografických kľúčov v mene klientov, na držbu, uchovávanie a prevod kryptomeny. Obidva predmety podnikania sú viazanými živnosťami.

Pri nákupe kryptomeny resp. virtuálnej meny, nakoľko náš daňový poriadok používa termín virtuálna mena, je potrebné si uvedomiť, že nejde o nákup, pri ktorom by bolo možné znížiť daňový  základ, ale ide o finančný majetok, ktorý sa neodpisuje. Pri nákupe virtuálnej meny dochádza k zmene druhu/formy majetku. 

Predaj virtuálnej meny, ktorý je spojený s výnosom z takéhoto predaja, nie je oslobodený od daňovej povinnosti, čiže je v zmysle daňového poriadku zdaniteľný. Pri zdaňovaní kryptomien je odlišný spôsob zdanenia v závislosti od osoby daňovníka a to či ide o právnickú osobu alebo fyzickú osobu, resp. osoby, ktorá dosahuje príjem. 

Absencia legislatívneho rámca a skutočnosť, že kryptomeny nie sú viazané na žiadnu centrálnu banku, alebo inú inštitúciu spôsobuje vážny nedostatok v systéme kontroly a regulácie trhu s kryptomenami, čo dáva mnohým špekulantom možnosť tento trh zneužívať.  Takémuto špekulatívnemu konaniu by mohla dopomôcť novelizácia nariadenia EP a Rady z marca 2022, na základe ktorej dochádza k obmedzeniu anonymných kryptotransakcií. Kryptotransakcie po tejto novelizácií a to bez ohľadu na výšku musia podliehať tzv. Distribuovanej databáze transakcií alebo Blockchain. Ide o špecifickú formu databázy, ktorá nemá centrálneho správcu. Túto databázu môže čítať ktokoľvek, avšak údaje do nej možno zapísať len na základe konsenzu, ktorý vzniká prostredníctvom hlasovania finančne motivovaných účastníkov siete. Vďaka tomuto konsenzu je možné potom trvalo uchovať dáta a transakcie bez nutnosti dohľadu centrálneho správcu. O overenie/validáciu sa stará samotná sieť. Medzi dôležité stránky tejto databázy patrí stabilita a trvalá povaha na základe, čoho je takmer nemožné ju sfalšovať.